10 stredovekých popravných metód, ktoré sú definíciou krutosti

Stredoveká poprava bola hrozivá vyhliadka bolesti, potupy a smrti. Počas stredoveku sa nevýslovnej krutosti trestu smrti vyrovnala iba kreativita techník mučenia.

Rôzne úrovne bolesti a typy popráv boli väzňom spôsobované v závislosti od povahy a závažnosti ich zločinu.
Stredoveké obdobie medzi pádom Rímskej ríše a začiatkom renesancie trvalo asi 1000 rokov. V tom čase boli používané metódy mučenia vskutku neľudských rozmerov.

Tieto brutálne metódy mali odradiť zločincov, no nie vždy boli úspešné.  Mučenie sa zvyčajne používalo ako spôsob získavania dôkazov a informácií, a verejná poprava sa často používala ako varovanie, aby sa zabránilo iným v páchaní zločinov.

INZERCIA

Väzňom neboli udelené žiadne práva, čo umožňovalo rozšírené a úplne neregulované mučenie a popravy. Napriek obludnej povahe týchto procesov, boli popravy často verejné a navštevovali ich veľké, posmievajúce sa davy.

Najbežnejšie typy stredovekých popráv

1. Sťatie hlavy

Verte tomu alebo nie, sťatie hlavy bolo v stredoveku považované za jeden z najčestnejších a najmenej bolestivých spôsobov popravy. Ak by sa použila dostatočne ostrá sekera, človek mohol byť dekapitovaný jedným rýchlym úderom, čo umožnilo okamžitú smrť. Z tohto dôvodu bolo sťatie hlavy často vyhradené pre šľachticov, rytierov dokonca aj pre kráľovskú rodinu.

Poprava Hugha Despensera mladšieho. Zdroj: en.wikipedia.org

2. Obesenie, obtiahnutie a rozštvrtenie

Obesenie, obtiahnutie a rozštvrtenie bol trest, ktorý sa používal najmä v Anglicku, pre mužov uznaných vinnými z vlastizrady. Táto forma popravy je považovaná za jednu z najbrutálnejších metód v histoŕií.

Väzeň bol obesený za krk na krátky čas a potom ho uložili na drevenú latu, kde sa začal odohrávať krutý cirkus.

Ešte živá obeť bola rozrezaná v brušnej dutine a odstránili  jej črevá a pohlavné orgány. Odstránené orgány sa spálili v plameni pripravenom v blízkosti väzňa. Obeti odrezali hlavu a zvyšok tela rozštvrtili na štyri časti. Päť častí tela (štyri štvrtiny tela a hlava) sa zvyčajne vystavovali na verejnosti v rôznych častiach mesta, aby sa odradili prípadní zradcovia, ktorí popravu nevideli.

Johanka z Arku upálená na hranici 30. mája 1431. Zdroj: britannica.com

3. Upálenie

Byť „upálený na hranici“ bolo bežným typom popravy a často sa udeľoval ľuďom, ktorí sa považovali za kacírov alebo čarodejnice. Pripútané na drevený kôl a obklopené konármi sa potom zapálili a pomaly zhoreli zaživa.

4. Drvenie

Stredoveké drvenie, ktoré sa používalo ako mučenie, ale aj na popravu, zahŕňalo umiestnenie hlavy obvineného do zariadenia, ktoré pomaly rozdrvilo vrch a boky hlavy dohromady. Nakoniec vyskočili oči, praskla lebka a zlomil sa krk.

Väčšina obetí bola uvarená vo vode, hoci táto stredoveká metóda popravy niekedy zahŕňala horúci olej alebo víno. Zdroj: allthatsinteresting.com

5. Uvarenie na smrť

Uvarenie na smrť bolo zvyčajne vyhradené pre travičov a falšovateľov mincí. Išlo o hodenie do kotla s vriacou vodou alebo olejom a obvinený sa pomaly „uvaril“ na smrť.

6. Napichovanie

Ako už názov napovedá, stredoveké napichovanie znamenalo nabodnutie (alebo prepichnutie) veľkým ostrým predmetom, takzvaným hrotom, ako je kovová kopija alebo žrď, a ponechanie väzňa na smrť. Tento telesný trest bol považovaný za jednu z najšokujúcejších verejných foriem popráv a často sa udeľoval podozrivým čarodejníkom, ženám uznaným vinnými z vrážd novorodencov a zneužívania detí.

7. Obesenie

Jedna z najznámejších foriem popravy, tradičné obesenie, bolo v stredoveku stále veľmi bežné. Človek mohol byť obesený z rôznych dôvodov a taktiež bola široká aj spoločenská škála tohto trestu – od malého zlodeja až po váženého šľachtica. Existovalo viacero foriem, ktoré umožnili rýchlu smrť, ale jednoduché „tradičné“ obesenie mohlo trvať niekoľko minút (niekedy aj dlhšie), kým obvinený zomrel.

Smrť pílením. Zdroj: dicotd.wordpress.com

8. Pílenie

Pílenie je presne také, ako to znie. Obeť bola zavesená hore nohami a pomaly rozrezaná na polovicu. Ak by sa rozrezala úplne, zomrela by, a preto bola obeť  často rozrezaná iba po žalúdok a ponechaná na pospas pomalému umierniu, ktoré mohlo trvať niekoľko dní.

9. Ukrižovanie

Odhliadnúc od „pompéznych“ začiatkov v biblických časoch, sa ukrižovanie vykonávalo aj v celej stredovekej Európe. Ukrižovanie znamenalo pribiť človeka na kríž rukami a nohami, a nechať ho tam, kým nezomrie. Veľmi zdĺhavý a samozrejme bolestivý spôsob úmrtia, mohol trvať dni a dokonca až týždeň, kým nastane smrť.

Typ popravy – koleso. Zdroj: historyanswers.co.uk

10. Koleso

Koleso alebo aj katarínske koleso, zahŕňalo postupné lámanie končatín obete, zatiaľ čo bola pripútaná na koleso a potom ponechaná zomrieť. Taktiež veľmi bolestivý a krutý spôsob úmrtia, a takáto forma popravy mohla trvať niekoľko dní, kým človek zomrel.