Aj v 21. storočí existujú miesta na Zemi, kde málokto vkročí.

Osamelé vrcholky hôr, púštne vnútrozemia, arktické ľadové kryhy alebo rozľahlé zamrznuté ľadové plochy Antarktídy sú miesta, ktoré sa nám medzi prvými vybavia ako odľahlé.

Ale čo vzdialené ostrovy plné dobrodružstiev, existujú nejaké aj v súčasnej dobe?

Niektoré z najodľahlejších bodov na planéte sú ostrovy tak ďaleko od ostatných pevnín (alebo ďaleko od leteckých trás a lodných ciest), že sú často zabudnuté zvyškom sveta.

Tu je zoznam niekoľkých takých ostrovov, ktoré naďalej inšpirujú predstavivosť dobrodruhov a prieskumníkov.

Tento pohľad nie je žiadnou raritou na Kerguelenoch. Zdroj: acadie.cheminsdelafrancophonie.org

Kergueleny

Kergueleny, alebo občas nazývané aj Kerguelenské ostrovy sú skupinou veterných ostrovov v Indickom oceáne plných ľadovcov, hôr, skalnatých výčnelkov a rozľahlých trávnatých plání.

S priemernou dennou teplotou od 2,1 do 8,2 °C nie sú vyhľadávanou voľbou pre ľudské osídlenie, no ostrovy sú útočiskom pre tulene, albatrosy, čajky a štyri druhy tučniakov.

Dnes sú ostrovy významným miestom vedeckého výskumu.

Francúzske výskumné stanice vykonávajú štúdie v oblasti geológie, klimatológie a biológie.

Ostrovy sú tiež dôležité pre sledovanie environmentálnych zmien a dopadov klimatických zmien na ekosystémy.

Spitsbergen. Zdroj: quarkexpeditions.com

Spitsbergen

S rozlohou 39 044 štvorcových km je Spitsbergen (na Slovensku často nazývaný aj Špicbergy), najväčším ostrovom súostrovia Svalbard a zároveň najväčším ostrovom Nórska.

Vzhľadom na jeho polohu približne 830 km východne od pobrežia Grónska a približne 950 km severne od pobrežia Európy, nie je prekvapením, že ostrov je pokrytý snehom a ľadom a žije tu značná populácia ľadových medveďov.

Bounty Bay na Pitcairnových ostrovoch. Zdroj: immigration.pn

Pitcairnove ostrovy

Sú jedným z najizolovanejších miest na svete a sú tvorené 4 vulkanickými ostrovovmi Pitcairn, Henderson, Ducie a Oeno.

Z nich je obývaný iba Pitcairn, ktorý má fascinujúcu históriu a jedinečnú kultúru.

Nachádzajú sa v Tichom oceáne a patria medzi Zámorské územia Spojeného kráľovstva.

Pitcairn je známy najmä ako útočisko vzbúrencov britskej lode HMS Bounty, ktorí sa tu usadili v roku 1790.

Ostrov má rozlohu iba 4,6 km², no ponúka rozmanitú krajinu plnú skalnatých útesov, úrodných údolí a krásnych pláží.

Je centrom jednej z najväčších morských rezervácií na svete, pokrývajúcej obrovskú oblasť 830 000 km² oceánu, čo poskytuje ochranu rozmanitému morskému životu.

Tristan da Cunha. Zdroj: telegraph.co.uk

Tristan da Cunha

Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Tristan da Cunha najizolovanejším obývaným ostrovom sveta.

Je to najväčší ostrov z rovnomennej skupiny ostrovov, ktoré sa nachádzajú uprostred južného Atlantického oceánu.

Od ostrova Sv. Heleny je vzdialený 2 000 km a od Juhoafrickej republiky 2 800 km.

Trvalo má približne 270 obyvateľov, rádiovú stanicu, múzeum, bazén, supermarket a obchod so všetkým ostatným tovarom.

Ostrov objavil v roku 1506 portugalský moreplavec Tristão da Cunha, po ktorom je aj pomenovaný.

Prvé trvalé osídlenie vzniklo až v roku 1816, keď Briti povolali malú vojenskú posádku, aby zabránili Francúzom využiť ostrov ako základňu na oslobodenie Napoleona, ktorý bol v tom čase vo vyhnanstve na Sv. Helene.

Po odchode posádky tu zostalo niekoľko odvážlivcov, ktorí sa stali prvými stálymi obyvateľmi.

Dominantou ostrova je centrálny sopečný kužeľ Queen Mary’s Peak, ktorý dosahuje výšku 2 062 metrov.

Ostrov je obklopený strmými útesmi a prístup na neho je možný iba po mori, čo výrazne obmedzuje kontakt s vonkajším svetom.

Záhadné sochy na Veľkonočnom ostrove. Zdroj: nationalgeographic.com

Veľkonočný ostrov

Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete.

Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený 2 075 km.

Nachádza sa 3 767 km od Santiaga v Čile, ktoré ho spravuje.

Najznámejším a najikonickejším rysom ostrova sú obrovské kamenné sochy známe ako moai.

Tieto sochy, ktorých je na ostrove viac ako 900, boli vytvorené starými obyvateľmi ostrova medzi rokmi 1400 a 1650.

Moai, často vysoké až 10 metrov a vážiace niekoľko desiatok ton, predstavujú predkov ostrovného ľudu a sú symbolom ich duchovného a politického vyjadrenia.

Ich presný účel a spôsob, ako boli presunuté po ostrove, zostáva dodnes predmetom výskumu a fascinácie.

Ostrov bol osídlený Polynézanmi okolo roku 1200 nášho letopočtu.

Izolácia Veľkonočného ostrova viedla k rozvoju jedinečnej kultúry a spoločnosti, ktorá prežila až do 18. storočia, keď ostrov objavili Európania.

Ostrov bol pomenovaný po dni jeho objavenia – Veľkonočnej nedele roku 1722, keď holandský admirál Jacob Roggeveen pristál na jeho brehoch.