Rok 2020 bol za poslednú dekádu bezprecedentným rokom a hneď na jeho začiatku nám pripravil nepríjemné prekvapenie v podobe vypuknutia pandémie COVID-19. Kým ešte v januári, keď sa k nám začali dostávať prvé informácie o novom víruse, ktorý sužuje Čínu, sme brali situáciu v Ázii na ľahkú váhu, koncom tohto roka si už plne uvedomujeme previazanosť sveta vyvolanú globalizáciou, ktorá sa dotýka nás všetkých. Pandémia COVID-19 zasiahla v roku 2020 do všetkých aspektov nášho života a ovplyvnila aj fungovanie medzinárodného obchodu. 

Každoročné pozastavenie výroby v druhej najväčšej ekonomike, Číne, ktoré je dôsledkom osláv Čínskeho nového roka, trvalo v roku 2020 o niekoľko týždňov dlhšie, ako bol pôvodný plán. Štandardne si dávajú čínske továrne počas týchto najdôležitejších sviatkov výrobnú prestávku na 1 až 3 týždne. Na jar 2020 však bola výroba zastavená až na 4 až 10 týždňov v závislosti od lokality továrne. V dôsledku prepuknutia pandémie COVID-19 a s ňou spojenými lockdownami v Číne bola situácia na jar 2020 ohľadom výroby kritická. 

Keďže viac ako 50 % tovaru, ktorý nakupujeme v Európe, pochádza práve z Ázie a jej najväčším výrobcom tovaru je práve Čína, zastavenie výroby vyvolalo obavy medzi firmami, ktoré nakupujú tovar z Číny za účelom ich predaja konečným zákazníkom, ako aj medzi firmami, ktoré mali vo výrobe v Číne svoje objednávky výrobných komponentov, príslušenstva či strojov. 

Čínska spotreba sa zotavuje z COVID-19: počas Singles‘ Day Číňania minuli 74 miliárd USD!

INZERCIA

COVID-19 ukázal flexibilitu čínskych výrobcov

S Čínou obchodujem niekoľko rokov a aj mňa prekvapilo, keď nám po niekoľkých týždňoch „zastavenej“ výroby začali ponúkať naši čínski dodávatelia ochranné pomôcky vlastnej výroby. Zarážajúce na tom bolo predovšetkým to, že naša firma s ochrannými pomôckami neobchodovala a naši dodávatelia, ktorí nám posielali vlastné ponuky už certifikovaných ochranných ffp2 rúšok, teplomerov, či ochranných oblekov, nám štandardne dodávali minibagre, USB kľúče, CNC stroje či reklamné predmety z textilu!

V tomto masívnom preorientovaní výroby na segment, v ktorom videli čínski výrobcovia príležitosť, svedčí o ich extrémnej flexibilite, adaptabilite a vytrvalosti.

Ďalším obdivuhodným úkazom bol následný návrat nových výrobcov ochranných pomôcok a ďalšieho anti-pandemického tovaru späť k ich hlavnému predmetu podnikania, čiže výrobe strojov, textilu a elektroniky, a to hneď po nasýtení globálneho trhu. 

JIT zásobovanie tovarom leteckou prepravou spravil COVID-19 nespoľahlivým a drahým

Zásobovanie tovarom v čase jeho potreby bez držby výraznejších alebo akýchkoľvek skladových zásob, tzv. „just in time“ zásobovanie – JIT, sa stalo doménou 21. storočia a bolo spôsobené predovšetkým zefektívnením globálneho logistického systému.

COVID-19 bol pre tento systém šokom a problémy zažívali hlavne automobilky, ktoré sa spoliehali na dodanie súčiastok a kľúčových komponentov práve v čase ich potreby.

Kvôli zrušeniu viac ako 17-tisíc letov vznikol nedostatok leteckých prepravných kapacít pre tovar a viaceré automobilky museli kvôli nedostatkovým súčiastkam a komponentov pozastaviť výrobu. To im spôsobilo straty v desiatkach až stovkách miliónoch dolárov. 

Problémy s leteckou prepravou tovaru zasiahli aj segment e-shopov, ktoré zažívajú v dôsledku pandémie značný boom. Aj z tých sa mnohé spoliehali na dodávky tovaru z Ázie bez držania zásob a zdržanie a predraženie prepravy tovaru im spôsobilo problémy. Kým v časoch pred pandémiou bolo možné letecky dodať tovar z Ázie na Slovensko bez problémov do 3 dní, počas pandémie je štandardným časom dodania tovaru letecky 7 až 14 dní s tým, že sa môže natiahnuť až na 21 dní.

Ďalším negatívnym faktorom je cena leteckej prepravy, ktorá sa zvýšila z cca 3 eur na kg až trojnásobne. V prípade tovaru s batériami dosiahla cena leteckej prepravy na kilogram v niektorých prípadoch aj sumu prevyšujúcu 20 eur. A teraz si predstavte, že potrebujete z Ázie prepraviť tovar s váhou viac ako 2 tony! V dôsledku vysokých cien leteckej prepravy sa preto začala čoraz viac využívať na prepravu z Ázii železničná preprava. Aj tá však zažila koncom roka 2020 otrasy, keď sa v polovici decembra naplnili všetky kapacity na železničnú prepravu celých kontajnerov z Číny.

Pri dovoze z Číny nás čakajú budúci rok zmeny: nákupy z Aliexpress a Wish zdražejú

Nadnárodné spoločnosti si uvedomili nutnosť diverzifikovať výrobu, ťažiť z toho bude Ázia

To, o čo sa roky snažil už v súčasnosti bývalý americký prezident, sa podarilo naštartovať pandémii COVID-19. Presun výroby z Číny sa však nekoná podľa plánu, čiže späť do USA, ale prevažne do iných ázijských ekonomík. Z presunu výroby budú ťažiť predovšetkým Vietnam, India, Indonézia a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré už rozbehli  preteky v získavaní zahraničných investícií, ktoré sa presúvajú z Číny. 

India už v súčasnosti vyrába najnovšie iPhony, Microsoft a Samsung majú vlastné výroby vo Vietname a Thajsko a Malajzia sa špecializujú na automobilovú výrobu. Atraktivitu Vietnamu pre európske firmy zvýšila v roku 2020 aj dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou, ktorá má v dohľadnej dobe odstrániť väčšinu ciel uplatňovaných na dovoz tovaru z Vietnamu.

Aj keď tieto krajiny zatiaľ nedosahujú technologickú a infraštruktúrnu vyspelosť Číny, kvôli relatívne lacnej pracovnej sile a jej atraktívnej vekovej štruktúre sa stávajú destináciami výroby menej sofistikovaných tovarov, ako napríklad textilu, nábytku a výrobných komponentov, ktorých výroba je už v Číne príliš drahá.

V dohľadnej budúcnosti však nemožno očakávať výraznejší presun výroby hi-tech produktov z Číny. 

Súčasné preskupovanie výroby v Ázii je potrebné skôr chápať ako prirodzené vyústenie dlhoročného vývoja, počas ktorého sa Čína industrializuje skôr ako jej susedia v južnej a juhovýchodnej Ázii, pričom im postupne prenecháva už neefektívnu a neekonomickú výrobu. Rovnakú dynamiku sme mali možnosť pozorovať v 20. storočí v prípade Japonska a Južnej Kórey, Singapuru a ďalších ekonomík, ktoré boli kvôli ich rýchlej industrializácii označované ako „ázijské tigre“ a „ázijské tigríčatá“.

Európski výrobcovia sú kvôli nutnosti šetriť náklady čoraz otvorenejší dovozu strojov z Číny

COVID-19 spôsobil tlak na zefektívňovanie nákladov. Zasiahol aj európskych výrobcov, ktorí potrebujú obnoviť svoje výrobné stroje a technológie. Kým mnohí z nich sa pred COVID-19 vyhýbali čínskym strojov a výlučne kupovali stroje z Nemecka či Talianska, čoraz viac z nich si počas roka 2020 uvedomilo výrazné ušetrenie nákladov (niekedy až 2/3) pri nákupe kvalitných čínskych strojov. 

Rok 2020 bol kvôli pandémii problematickým rokom pre vývoz tovaru do Ázie

V dôsledku dynamicky rastúcej strednej triedy a bohatnutiu obyvateľstva nielen v Číne ale aj v mnohých ďalších ázijských krajinách, je Ázia čoraz atraktívnejším odbytovým trhom pre európske produkty. Aj napriek rastúcemu záujmu o európske suroviny, potraviny, či hotové výrobky v Ázii bol však rok 2020 náročným rokom pre export európskych produktov do Ázie, čo bolo spôsobené uzatvorením hraníc a zrušením veľtrhov a výstav, na ktorých sa väčšinou uzatvárajú nové spolupráce. 

Pre ázijských dovozcov sú mnohé európske produkty, napríklad potraviny, stále neznáme a preto uprednostňujú možnosť ich vyskúšania či ochutnávky priamo na veľtrhoch. Veľtrhy a výstavy sa však tento rok konali iba online, čím sa minuli svojej podstate, a to v kombinácii s vysokými cenami leteckej prepravy pre vzorky výrazne spomalilo rozvoj nových spoluprác v oblasti vývozu tovaru z Európy do Ázie. 

Kolaps medzinárodných prepravných kapacít spôsobil zdržania a predraženie tovaru

Od novembra 2020 začali kolabovať aj globálne námorné a železničné prepravné kapacity.

Bolo to spôsobené nedostatkom prepravných kontajnerov v medzinárodnej preprave.

Po začatí pandémie v Číne na jar 2020 sa prepravné spoločnosti zbavili kontajnerov a pracovnej sily, ktoré považovali za nepotrebné v dôsledku očakávaného nízkeho dopytu po preprave po zvyšok roka 2020.

Oživenie dopytu po preprave tovaru však nastalo oveľa skôr a vo výraznejších objemoch aké očakávali, čo spôsobilo nedostatok kapacít a 2- až 3-násobné zvýšenie cien železničnej a námornej prepravy. 

COVID-19 ako boost pre Áziu?

Pandémia okrem už spomínaných otrasov spôsobila aj nakopnutie čínskej ekonomiky. Tá po prvotnom poklese výkonnosti v priebehu niekoľkých mesiacov nastúpila na cestu rýchleho ekonomického rastu. V novembri 2020 bola napríklad spotreba elektrickej energie v Číne na dvojročnom maxime, čo bolo spôsobené zvýšenou výrobnou aktivitou v predvianočnom období a zásobovaním sa tovarom zahraničnými kupujúcimi, ktorí tento tovar potrebovali nakúpiť ale odkladali objednávky kvôli neistote. 

Kým z dlhodobého hľadiska možno očakávať pozitívny vplyv pandémie na organizáciu výrobných kapacít v Ázii, z čoho budú ťažiť tie krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie, ktorým sa podarí vytvoriť dlhodobo atraktívne podmienky pre investorov, z krátkodobého hľadiska zažívajú mnohé ázijské ekonomiky negatívne vplyvy v podobe výpadku príjmov z cestovného ruchu, na ktoré sa tak veľmi spoliehajú.

Všetko však naznačuje tomu, že Ázia bude po pandémii skôr víťazom ako porazeným. 

Cena prepravy z Číny je koncom tohto roka na historických maximách

Dopyt alebo výroba? Kto môže za neekologické produkty, zákazníci?

Jeden mobil na celý život: Etická výroba sa stáva novým trendom