Chirurgovia z Massachusettskej všeobecnej nemocnice vykonali 16. marca tohto roku historicky prvú transplantáciu prasacej obličky živému človeku. Príjemcom orgánu sa stal 62-ročný Richard Slayman, ktorý trpel ochorením obličiek v konečnom štádiu, informuje euronews.com. Podľa prvých správ sa z operácie dobre zotavoval a očakávalo sa jeho skoré prepustenie do domáceho liečenia.

Iba osemnásť dní od transplantácie publikovala nemocnica na sociálnej sieti X (predtým Twitter) príspevok s dobrou správou: „S radosťou vám oznamujeme, že Rick Slayman, náš prvý pacient, ktorému bola transplantovaná geneticky upravená prasacia oblička, bol dnes prepustený z nemocnice. Dobre sa zotavuje a bude pokračovať v rekonvalescencii doma so svojou rodinou,“ napísali lekári, ktorí operáciu vykonali.

Zachránila ho oblička od prasaťa

„Tento moment, keď opúšťam nemocnicu s jedným z najlepších zdravotných záznamov za dlhú dobu, som si prial už mnoho rokov,“ uviedol Slayman vo vyhlásení zverejnenom nemocnicou. „Teraz je to skutočnosť a jeden z najšťastnejších okamihov môjho života.“ Pacient sa teší, ako si bude môcť užívať život s rodinou bez nutnosti absolvovať pravidelné dialýzy.

Slayman, ktorý pracuje pre massachusettské ministerstvo dopravy, bojoval s ochorením obličiek viac ako desať rokov. V roku 2018 chodil na dialýzu a podstúpil transplantáciu ľudskej obličky, jeho stav sa však postupne zhoršoval a pôsobil stále beznádejnejšie.

Nedostatok vhodných orgánov nakoniec viedol k rozhodnutiu transplantovať Slaymanovi geneticky upravenú prasaciu obličku. Lekári museli požiadať o schválenie Úrad pre kontrolu potravín a liekov, ktorý operáciu povolil v režime pre „súcitné použitie“ („compassionate use“). Toto schválenie sa udeľuje iba v prípadoch, keď pacient trpí závažnou alebo bezprostredne život ohrozujúcou chorobou či stavom a neexistuje žiadna alternatívna liečba.

INZERCIA

(Ne)úspešné transplantácie zvieracích orgánov

Ľudské aj prasacie obličky majú podobnú veľkosť, ale nie sú úplne kompatibilné. Aby sa znížilo riziko, že Slaymanov imunitný systém napadne transplantovaný orgán, bolo nutné vykonať 69 genetických úprav. Na tento účel bol použitý nástroj na úpravu génov CRISPR, ktorý bol v roku 2020 ocenený Nobelovou cenou za chémiu.

Odborníci veria, že tento raritný zákrok prinesie pacientovi pevné zdravie po dlhú dobu. Doterajšie transplantácie zvieracích orgánov totiž nedopadli dobre. V roku 2022 zomrel približne dva mesiace po zákroku prvý pacient s transplantovaným prasacím srdcom. Podľa Lekárskeho centra Marylandskej univerzity trpel David Bennett početnými komplikáciami a v jeho novom srdci boli nájdené stopy vírusu, ktorý infikuje ošípané.

V minulom roku zomrel šesť týždňov po transplantácii prasacieho srdca ďalší pacient. Lawrence Faucette pred operáciou umieral na zlyhanie srdca a vzhľadom na pokročilý stav ochorenia bol považovaný za nespôsobilého na transplantáciu ľudského srdca. Transplantácia srdca z prasaťa tak bola jeho poslednou šancou na život, avšak jeho organizmus začal zhruba po mesiaci vykazovať známky odmietnutia orgánu.

Ošípané sú na xenotransplantáciu pravdepodobne vhodnejšie než akékoľvek iné zvieratá. Zdroj: unsplash.com

Budú zvieracie orgány nádejou budúcnosti?

Koncept medzidruhovej transplantácie je známy ako xenotransplantácia. Ide o odobratie orgánu z jedného organizmu do druhého. Hlavným rozdielom medzi ňou a bežnou transplantáciou je v tom, že sa transplantuje medzi odlišnými živočíšnymi druhmi.

Tušili ste, že počiatky tohto nápadu siahajú do 17. storočia? Francúzsky lekár Jean-Baptiste Denys v roku 1667 vykonal transfúziu jahňacej krvi do žíl mladého chlapca. Zázrakom mu krv pomohla, ale ďalší jeho pacienti nemali také šťastie.

Prvá takáto transplantácia srdca u človeka bola vykonaná v roku 1964 pomocou srdca šimpanza. Thomas Starzl uskutočnil prvú transplantáciu pečene zo šimpanza na človeka v roku 1966. V 90. rokoch vykonal transplantáciu pečene z paviána na človeka. V oboch prípadoch bolo prežitie xenoimplantátov krátke v dôsledku odmietnutia štepu.

Roky výskumov priniesli zistenie, že ošípané sú na xenotransplantáciu pravdepodobne vhodnejšie než akékoľvek iné zvieratá. Dôvodom sú ich veľké vrhy, krátke obdobia gravidity a orgány, ktoré sú podobné ľudským. Napríklad na popáleniny sa v súčasnosti používajú štepy z bravčovej kože alebo sa pri kardiovaskulárnych problémoch využívajú ich srdcové chlopne.