Ako sa cítite, keď si poviete „Mal by som…“?
Na koľko ľudí, vecí, situácií, svojich vlastností a činov nazeráte spôsobom: Malo by to byť inak, mal by sa zmeniť, mal by som s tým prestať, nemalo by sa to robiť? Ja v tom momente cítim znechutenie, že to tak nie je; napätie, nesúhlas, stiahnutie hrude a žalúdka, moja tvár sa zamračí, cítim odmietnutie, všeobecne… Prečítať celé
Na koľko ľudí, vecí, situácií, svojich vlastností a činov nazeráte spôsobom: Malo by to byť inak, mal by sa zmeniť, mal by som s tým prestať, nemalo by sa to robiť? Ja v tom momente cítim znechutenie, že to tak nie je; napätie, nesúhlas, stiahnutie hrude a žalúdka, moja tvár sa zamračí, cítim odmietnutie, všeobecne nepohodu. Niečo je inak, ako si ja myslím, že by malo byť. Táto nepohoda vyplýva z vnútorného boja proti realite.
Martina Topalovic
Dipl. Energetikerin | Zentrum Effata Hainburg
JA si myslím, že by mal svet vyzerať inak? Som ja Boh, že viem, ako by mali veci byť? JA si myslím, že by sa niekto mal správať inak? Som ja daná osoba? Na koho poli sa pohybujem, keď „za niekoho myslím“? Na mojom určite nie. Nie je náhodou mojou záležitosťou len moje bytie? Všeobecne sa môžeme zaoberať záležitosťami svojimi, druhých, vesmíru alebo zdroja, Boha.
Ja môžem zmeniť len záležitosti, ktoré sa týkajú mňa, môjho zmýšľania, môjho bytia. Môžem sa sama seba spýtať: Koho záležitosti akurát riešim? Ak to nie sú moje záležitosti, rovno ich môžem prestať riešiť. Môžem prijať, že situácia, človek alebo vec sú také, aké sú. Ak si myslím, že by mali byť iné, tak vediem vnútorný boj, ktorý mi prináša len nepohodu – bojujem proti realite.
Realita je taká, aká je. Či si ja myslím, že má byť iná, na nej nič nezmení. Jediné, čo môžem urobiť, je zmieriť sa s ňou. Prijať ju. Byť v mieri. Byť u seba. Byť sám sebou. Naučiť sa, čo ma táto situácia učí o mne, kde môžem zmeniť svoje vnímanie. Nič sa nezmení, pokiaľ sa sám nezmením – a potom sa zmení všetko. A ak moje „Mal/a by som…“ vzťahujem na seba, moje telo, moje činnosti? Týka sa to výhradne mňa, a predsa som v konflikte s realitou – inak by som si to nemyslela. Vtedy sa môžem opýtať: Aká realita je tu a teraz? Taká, aká je.
Či už si myslím, že by som niečo mala, alebo nemala. Je to, čo je. Je to tu v tomto momente. Mojou záležitos- ťou je moje cítenie, zmýšľanie, bytie. Môžem si dovoliť prijať sa taká, aká som. Nesnažiť sa proti sebe bojovať. Nezraňovať sa, nenapĺňať sa rozporom a jedom. Porozumieť si. Je to na mne. Môžem si dovoliť byť voľná a vedomá. V mieri, v mieri sama so sebou a so svetom.
A v mieri a prijatí nájsť silu pre kroky prinášajúce zmenu. V sebe a tým aj v okolí.