Na divokom západe to bývalo drsné a krvavé, no zároveň strhujúce a napínavé. Sú „westernovky“ pravdivým vyobrazením kovbojského života?

História divokého obdobia

Divoký západ je éra, ktorá v sebe zahŕňa geografiu, históriu, folklór a kultúru spojenú s predchádzajúcou vlnou americkej expanzie v pevninskej Severnej Amerike. Začala európskymi koloniálnymi osadami na začiatku 17. storočia a skončila prijatím niekoľkých posledných západných území za štáty v roku 1912. Obdobie masívnej migrácie a osídľovania obzvlášť podporil vtedajší prezident Thomas Jefferson.

Kovboji mohli stráviť mesiace na stepiach buď kvôli paseniu dobytka, alebo sa vyhýbali miestnym šerifom. zdroj: pixabay.com

Legendy a historické udalosti tejto oblasti sa natoľko začlenili do kultúry Spojených štátov, že sa western stal jedným z najvýraznejších období americkej národnej identity. Jazda na koňoch naprieč prériou, spánok pod hviezdnou oblohou alebo varenie jedla na otvorenom ohni. Slobodný život kovbojov na divokom západe dopĺňa zachraňovanie dám z pochybných salónov a streľba z koltu na svojich nepriateľov.

Aspoň tak nám to prezentuje filmový priemysel. Keď sa spomenie divoký západ, mnohí ľudia si želajú, aby mohli okúsiť toto historické obdobie. Ako to skutočne vyzeralo v nehostinnej krajine, v ktorej bol každý odkázaný sám na seba?

Nebolo to také jednotvárne

História kovbojov je prepletená so španielskymi prisťahovalcami, ktorí  do Ameriky priviezli dobytok a vybudovali desiatky rančov. Na starostlivosť o hospodárstvo si najali domorodcov, nazývaných vaqueros. Jazdili na koňoch, strážili zdroj ich živobytia a boli zruční vo viazaní povrazov. Tieto schopnosti si po skončení občianskej vojny osvojili americkí kovboji.

Územie Mexika bolo od 16. storočia plné španielskych rančerov a ich kovbojských pomocníkov. zdroj: pinterest.com

Počas neslávne známeho vnútroamerického konfliktu odišli južanskí rančeri bojovať v mene Americkej konfederácie. Keď sa vrátili na svoju pôdu, zistili, že ich kravy sa nadmerne rozmnožili a pastviny zaplavilo päť miliónov nového dobytka. Medzitým sa o pôdu a stáda majiteľov starali zotročení ľudia, ktorí sa počas tejto doby zaradili k prvým kovbojom.

Po oslobodení otrokov nebolo nezvyčajné, že kovboji mali aj indiánsky či africký pôvod. Hoci stále čelili diskriminácii a rasizmu v mestách, medzi svojimi kovbojskými kolegami našli viac rešpektu.

Oblečenie malo svoj význam

Spôsob, akým sa kovboji obliekali, im pomáhal zvládať drsné pracovné podmienky. Charakteristické špicaté čižmy mali funkčný charakter – ľahko sa nasúvali a vysúvali zo strmeňov. Išlo o dôležitý prvok, pretože oneskorenie pri vysúvaní zo strmeňov by mohlo viesť  ťahaniu koňa.

Kovbojský klobúk mal viacero funkcií. Okraj ich chránil pred slnkom a po preložení sa dal použiť aj ako vankúš. Kovboji často nosili šatky na ochranu pred prachom, ktorý nakopáva dobytok. Husté brady im pomohli stlmiť pre ostrými kríkmi, kaktusmi a inými rastlinami počas výjazdov na prérie.

Pred chorobami sa neskryli

Strach pred výstrelom zo zbrane naháňal ľudí každý deň, no provizórne mestečká boli posiate mŕtvymi telami aj z iného dôvodu. Španielski prisťahovalci rozšírili na divokom západe kiahne, ktoré spolu s ďalšími európskymi chorobami zabili takmer 90 % amerických domorodcov v Severnej a Južnej Amerike.

Jednoduché mestečká uprostred ničoho boli kedysi vybavené len základnými hygienickými zariadeniami. zdroj: unsplash.com

V roku 1873 už lekári vedeli vystopovať  príčinu vzniku cholery, no stepným územím sa v tom čase prehnala pandémia, ktorá zaznamenala vysoké straty na životoch. To podnietilo doktorov, aby predložili Kongresu správu o tom, ako predísť šíreniu infekčnej choroby. Odpoveďou bola dezinfekcia, no dostať sa k nej na divokom západe bolo takmer nemožné.

Prvý prototyp amerického foodtrucku

Nárast populácie a spoločenské zmeny ovplyvňovali aj život kovbojov. Vypuknutie „zlatej horúčky“ znamenalo náhle zvýšenie dopytu po potravinách. To viedlo k potrebe masovejšej produkcie hovädzieho mäsa. Kovbojské tímy sa preto zvýšili až na 30 mužov kvôli starostlivosti o väčšie stáda.

Rančer Charles Goodnight rozpoznal dôležitosť prilákania najlepších možných farmárov, a tak vynašiel skľučovadlo (chuckwagon) – drevený voz s látkovou strechou – ako prostriedok na prilákanie potenciálnych záujemcov.

Vodič chuckwagonu na seba prevzal oveľa viac úloh, než len prípravu pokrmov. Pomáhal aj ako lekár, veterinár či pisateľ listov. Povesť vodiča mohla ovplyvniť, či sa kovboj rozhodol pracovať pre ten či onen ranč. zdroj: pinterest.com

Skľučovadlá prevážali jedlo, kuchynské potreby a lekárske súpravy. Za ich provizórnym volantom sedel kuchár, ktorý mal na starosti stravu kovbojov. Nutnosť presunov za lepším obchodom im uľahčovalo čerstvo pripravované jedlo, vďaka čomu nabrali na sile počas dlhých ciest.

Zdroje: www.historydefined.com, www.historyhit.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com