Niektorým ľuďom netrvá dlho, kým sa rozhodnú. Iní si na „problematiku“ vyhradia určité časové pásmo – deň, týždeň, mesiac alebo dokonca rok.

Keď sme boli deti, tak za nás rozhodovali rodičia. Neskôr sme boli schopní vysloviť ortieľ aj sami, i keď nedostatok životných skúsenosti v nás mohol vzbudiť neistotu. Teraz, keď sme už dospelí a žijeme plnohodnotný život, mali by sme sa rozhodovať omnoho jednoduchšie. Tak, kde je teda problém?

Venujeme príliš veľa pozornosti nepodstatným veciam

Rozhodnutia určitým spôsobom menia náš život. Vždy, keď dostaneme informáciu, ktorá spustí proces rozhodovania, tak náš mozog začne pracovať. Staviame sa na rázcestie. K dispozícii máme niekoľko možností, no so značnou prekážkou, ktorou sú emócie. Mozog funguje veľmi prosto. Ak sme hladní, tak sa ideme najesť. Ak sme unavení, tak je riešením spánok.

Problém nastáva v prípade, ak naše rozhodnutie ovplyvňuje život niekoho druhého. Prípadne, ak je medzi možnosťami minimálny rozdiel. Štúdiou sa zistilo, že ľudia sa dokážu rýchlejšie rozhodnúť vtedy, keď je pri druhej možnosti výrazne viac negatív. Rýchlejšie si vyberieme, či pôjdeme na dovolenku do Chorvátska, ktorá stoji 600 eur alebo do Dubaja, ktorý stojí niekoľkonásobne viac.

Vedci dospeli k záveru, že ak účastníkom štúdie predložia ich obľúbene a neobľubené jedlo, tak výber je nekompromisný a rýchly. Zvrat nastal vtedy, keď pred nich pristali dve jedla, na ktoré mali chuť. Z racionálneho hľadiska by respondenti nemali príliš dlho uvažovať nad tým, čo budú jesť, pretože z oboch jedál budú mať rovnaký pôžitok. Realita sa však líšila od teórie.

V ďalšej štúdii odborníci rozdelili účastníkov na dve skupiny. V prvej mali na rozhodovanie neobmedzený čas a v druhej sa museli rozhodovať pod časovým nátlakom. Zo štúdie vyplýva, že čím rýchlejšie sa rozhodujeme (a teda nedávame priestor emóciám), tým lepšie a efektívnejšie rozhodnutia vykonávame. 

Ľudia často trávia príliš veľa času výberom medzi možnosťami, ktoré majú porovnateľnú hodnotu. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Modely rozhodovania

Ľudia prichádzajú k rozhodnutiam rôznymi spôsobmi. Odborníci naznačujú, že existujú aspoň 3 modely rozhodovania, ktoré možno kombinovať tak, aby sme razili cestu k úspechu.

• Racionálne rozhodovanie
• Rozhodovanie založené na prehľade
• Rozhodovanie založené na experimentoch

Model racionálneho rozhodovania

Racionálne rozhodovanie sa nie je bežné v súkromnom živote. Zväčša sme ovplyvňovaní rôznymi faktormi, a preto ide racionalita do úzadia. Ide však o model, ktorý je lineárny, logický, nenáročný a interaktívny. V tomto prípade sa zameriavame na fakty, ktoré sú smerodajné. Spíšeme si všetky ,,pre“ a „proti“, definujeme si ciele, vymedzíme alternatívy a možné dôsledky.

Model založený na prehľade

Rozhodnutia sú motivované vizualizáciou. Zvyčajne sa používa pri kreatívnom hľadaní riešenia. Prítomná je túžba vybrať to najlepšie riešenie. Tento model sa používa, keď riešenie nie je jednoznačné. Najskôr zhromažďujeme informácie a postrehy o probléme. Ďalšou fázou je hľadanie originálneho riešenia, ktoré prinesie nový uhol pohľadu. Poslednou fázou je overenie toho, či naše riešenie je aplikovateľné do praxe.

Model založený na experimentoch

V tomto prípade vypneme svoju myseľ a začneme konať. Skúšame všetky možnosti, ktoré by mohli fungovať až dokým nenájdeme tú správnu. V skutku môže tento proces spôsobiť aj to, že natrafíme na nové možnosti. Niekedy však príde riešenie až po tom, čo sa začneme činiť.