Bez vedeckého vysvetlenia bolo zatmenie Slnka alebo Mesiaca pre našich predkov prinajmenšom zarážajúcou udalosťou.

V mnohých kultúrach počas ľudskej histórie bolo slnko vnímané ako entita najvyššej dôležitosti, rozhodujúca pre ich samotnú existenciu.

Pravidelne bolo uctievané ako boh – Ra u Egypťanov a Helios u Grékov, alebo ako bohyňa Amaterasu pre Japoncov a Saule pre mnohé pobaltské kultúry.

V priebehu histórie boli zatmenia vnímané ako narušenie prirodzeného poriadku a mnohé kultúry ich považovali za zlé znamenia.

Staroveká Čína a nebeský drak

V starovekej Číne sa bežne verilo, že zatmenie Slnka nastane, keď nebeský drak zaútočí na Slnko a pohltí ho.

Čínske záznamy o zatmení sú jedny z najstarších na svete – sú staré viac ako 4000 rokov.

Niektoré zo záznamov uvádzajú, že „Slnko bolo zjedené“.

Aby ľudia odstrašili draka a zachránili Slnko, počas zatmenia búchali na bubny a vydávali hlasné zvuky.

Keďže sa Slnko po tomto rozruchu vždy vrátilo, tradícia sa zachovávala.

Sťatý démon v hinduistickej mytológii. Zdroj: america.cgtn.com

Staroveká India a prefíkaný démon

Staroveká hinduistická mytológia poskytuje kvetnaté vysvetlenie zatmení Slnka, plné zvratov a agresie.

Podľa legendy sa prefíkaný démon menom Rahu snažil vypiť nektár bohov a dosiahnuť tak nesmrteľnosť.

V prestrojení za ženu sa Rahu pokúsila zúčastniť na bankete bohov a objavil ju Višnu.

Za trest bol démon okamžite sťatý a je to jeho odrezaná hlava letiaca po oblohe, ktorá zatemňuje Slnko počas zatmenia.

Niektoré verzie hovoria, že Rahu bol skutočne schopný ukradnúť dúšok nektáru, ale bol sťatý skôr, ako sa elixír dostal do zvyšku jeho tela.

Jeho nesmrteľná hlava ho pri večnej honbe za Slnkom niekedy chytí a prehltne, no Slnko sa rýchlo objaví, keďže Rahu nemá hrdlo.

V Indii sa dodnes niektorí postia v deň zatmenia a veria, že jedlo uvarené v ten deň je nečisté.

Nastávajúce matky sú varované, aby chránili svoje deti tým, že zostanú počas zatmenia nehybné v posteli a veria, že sú náchylnejšie na choroby a zranenia.

V starovekom Egypte bol boh Slnka a faraón kľúčovými postavami. Zdroj: salepeaket.live

Egypťania a vražedný had

V starovekom Egypte podľa legiend vyskočil z hlbín Nílu had veľkosti veľryby, aby prehltol ich boha slnka Ra.

Faraóni, ktorí sa považovali za priamych potomkov Ra, brali za svoju povinnosť chodiť okolo chrámu, kým sa zatmenie neskončilo, čím sa zabezpečil neustály pohyb slnka po oblohe.

Mierumilovní Batammaliba

Batammaliba sú starovekí ľudia zo severného Toga a Beninu.

Podľa ich legendy sa ľudský hnev a boj preniesol aj na Slnko a Mesiac, ktorí medzi sebou začali bojovať a spôsobili zatmenie.

Legendárne prvé matky, Puka Puka a Kuiyecoke, naliehali na dedinčanov, aby demonštrovali mier Slnku a Mesiacu, a presvedčili ich zastaviť bitku.

Počas zatmenia ľudia z Batammaliby napravujú staré spory a pokojne sa stretávajú, aby podporili mier medzi nebeskými telesami.

Boh Slnka Inti. Zdroj: mythlok.com

Inkovia a ľudské obete

Inkovia z Južnej Ameriky uctievali Intiho, všemocného boha slnka.

Všeobecne sa verilo, že Inti je benevolentný, ale zatmenie Slnka bolo chápané ako znak jeho hnevu a nespokojnosti.

Po zatmení sa duchovní vodcovia pokúsili zistiť zdroj jeho hnevu a určiť, ktoré obete by sa mali priniesť.

Hoci Inkovia len zriedka praktizovali ľudské obete, predpokladá sa, že zatmenie sa občas považovalo za dostatočne vážne, aby tak urobili.

Eskimáci a chorý vesmír

Eskimáci si mysleli, že zatmenie znamená, že Slnko a Mesiac dočasne ochoreli.

V reakcii na to zakryli všetko dôležité, vrátane seba, aby ich nenakazili chorobné lúče zatmeného slnka.