Dvojdňové oslavy

Mŕtvych oslavovali už staroveké národy kmeňa Nahua –  Aztékovia či Toltékovia. Zámerne sa spomína oslava, pretože smútenie za mŕtvymi považovali za neúctivé, smrť bola prirodzenou fázou v živote človeka. Zosnulí boli stále členmi spoločnosti, udržiavaní nažive prostredníctvom spomienok. Počas Día de los Muertos sa dočasne vrátili na Zem. Príbuzní pre nich nachystali jedlo a osobné predmety, aby sa k nim zosnulí pridali.

Pár pripravený sláviť Día de los Muertos. zdroje: pexels.com

Dvojdňové oslavy začínajú 1. novembra o polnoci. Prvých 24 hodín je venovaných tým najmenším. Na Deň malých anjelov (Día de los Angelitos) zostavia rodiny oltár (Ofrenda), ktorý je pokrytý rôznym občerstvením, sladkosťami a obľúbenými hračkami. Druhý November už patrí Dňu dospelých duší ( Día de los Difuntos), počas ktorého blízki hrajú spolu hry alebo tancujú, kým kapela chodí po meste a hrá tradičné piesne. Od obeda je Deň smrti (Día de los Muertos) verejnou oslavou v mexických mestách. Ľudia pochodujú v sprievodoch, na tvárach majú namaľované lebky a navštevujú hroby, ktoré očistia a ozdobia kvetmi.

Dodržiavanie tradícií

V roku 2008 UNESCO uznalo dôležitosť Día de los Muertos pridaním tohto sviatku do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Dnes Mexičania zo všetkých náboženských a etnických prostredí oslavujú začiatok novembra tak, ako kedysi ich domorodí predkovia. Najvýznamnejšou tradíciou je skladanie spomínanej Ofrendy, na ktorej môže človek nájsť zbierku darov venovaných zosnulej osobe. Pestrofarebný obrus pokrýva stôl a na vrchu sú fotografie a osobné predmety nebohého. Na spodnú časť oltára sa umiestňujú jedlá tradičnej mexickej kuchyne. Pokiaľ ide o dospelého, pridáva sa aj tequila, aby si s blízkymi mohol pripiť, keď ich navštívi.

Kvety aksamietnice sa využívajú aj ako girlandy. zdroj: unsplash.com

Žiarivosť a farebnosť celého sviatku podtrhuje aj tradičná rastlina, ktorá sa kladie na hroby. Aksamietnicu nazývajú Mexičania Flor de Muertos (Kvet mŕtvych), pretože sa verí, že keď ňou pokryjú miesto posledného odpočinku, zavedie duše k oltárom. Žltooranžová farba a intenzívna vôňa kvetu symbolizuje krásu a krehkosť života. Kvety aksamietnice rastú priamo v strednej a južnej Amerike, existuje približne 60 druhov, ktoré sa od seba farebne odlišujú.

INZERCIA

Charakteristické sú aj aj usmievavé lebky, ktoré si na tvár maľujú deti aj dospelí. Obrázky a podobizne takzvanej La Catriny je možné vidieť počas dvojdňových osláv, avšak nie je pôvodnou tvárou Día de Los Muertos. Mictēcacihuātl – kráľovná aztéckeho podsvetia Chicuna Mictlan bola ústrednou postavou pre každého, kto odišiel na druhý svet. La Catrina bola vytvorená mexickým ilustrátorom Jose Guadalupe Posadom v roku 1910 ako odkaz na bohatých a ich posadnutosť európskymi zvykmi. Meno Catrina pochádza zo slangu „catrin“, v preklade dobre oblečený muž alebo žena.

Typické jedlá počas Día de los Muertos

Čo by to bolo za oslavy, keby sa nepripravovali jedlá, ktoré potešia oko a hlavne žalúdok. Lebky (Calaveras) sú prítomné nielen na tvárach a dekoráciách, ale svoje miesto si našli aj v slávnostnom jedálničku. Malé cukrové koláčiky sú zdobené a formované do tvaru lebky, väčšinou je na nich napísané meno zosnulého príbuzného. Kvety aksamietnice sú jedlé a takisto zakomponované do mexickej kuchyne. Keď sa ich zopár pridá do cesta na tortilly, vytvoria krásnu ozdobu, ktorá však na tanieri dlho neostane. Takisto sa výťažok z rastliny môže pridať k procesu výroby tequily.

Tradičný mexický chlieb umiestnený na oltári pre zosnulých. zdroj: pinterest.com

Pan de muerto je chlieb, ktorý je umiestnený v košíku položenom na oltári. Jeho úlohou je nakŕmiť mŕtvych, keď sa vrátia do krajiny živých.  Má svoju tradičnú sladkú chuť, ktorá pochádza nielen z cukru, ale aj z esencie anízu a pomarančových kvetov. Pečivo je kruhové a na vrchu je zdobené cestom sformovaným do tyčiniek tak, aby pripomínalo kosti. Mexičania si ho radi dajú s horúcou čokoládou alebo kávou.

Sýtym jedlom sú chrumkavé kuracie prsia podávané s Mole negro omáčkou. Jej tmavá konzistencia pozostáva čokolády, chilli a ďalších prísad. Každá rodina dodáva omáčke vlastný šmrnc a recept sa často dedí z generácie na generáciu. Presne tá rodinná esencia je to, čo robí Dia de los Muertos rozšíreným, no zároveň osobným sviatkom. Živí sa stretávajú s mŕtvymi aspoň v tento čas a sú radi, že majú spomienky, jedlo a pitie, ktoré ich poteší.

Zdroje: www.dayofthedead.holiday, www.growingupbilingual.com, www.nationalgeographic.com