Sociálna psychológia sa zaoberá aj praktickými tipmi pre lídrov a efektívne riadenie. Tu je zopár z nich.

Či už ste vo firme na vedúcej pozícii alebo iba bežným zamestnancom, neustále sa snažíte dobre rozdeľovať svoj čas a energiu. Riaditeľ robí dlhodobé plány, manažér vyberá vhodné projekty pre rôzne tímy a členovia tímov sa rozhodujú, ako nastaviť ich denné aktivity tak, aby stíhali termíny. Otázkou teda je, čo robia niektorí ľudia inak, keď sú na vedúcich pozíciách?

Skupinové myslenie – vyhýbanie sa psychologickým nástrahám

Typický líder by mal byť podľa mnohých ľudí extrovert s vysokou sebadôverou a IQ, schopný presadiť sa a byť sociálne dominantný. Sú však chvíle, kedy je prospešnejšie dať priestor aj skupinovému mysleniu. Okrem toho, že to ocenia aj vaši zamestnanci, môžu prísť aj so zaujímavými nápadmi a riešeniami. V prípade, že by s návrhom prišiel vedúci a potom sa spýtal svojich podriadených, čo si o tom myslia, pravdepodobne by nedostal pravdivú odpoveď, keďže mu nikto nechce oponovať.

Lepším prístupom je predstaviť problém skupine a nechať jej členov, nech sa k nemu vyjadria. Aj menšie konflikty názorov môžu povzbudzovať kreativitu v myslení. Vedúci by si však mal nechať svoj názor iba pre seba, zamerať by sa mal predovšetkým na vytvorenie harmonickej a pohodovej atmosféry v skupine. Ak sa nedá inak, tak aj svojou neprítomnosťou a ponechaním skupiny počas “brainstormingu” osamote.

INZERCIA

Budovanie efektívnych tímov

Ak chcete vybudovať dobrý tím, musíte si uvedomiť, akých ľudí v ňom chcete. Efektívny líder by mal staviť na rozmanitosť zručností a aj typu osobností v tíme. Ak by mali všetci rovnaký názor, dostali by ste od nich iba jeden nápad alebo riešenie, aj keď možno povedaný rôznymi spôsobmi. Ak však bude váš tím rozmanitý, ponúkne vám rôzne možnosti, ako pristupovať k problému a vidieť ho z rôznych perspektív. Je dôležité, aby ste vybudovali efektívny tím, ktorého výsledkom je merateľné konanie. Úlohou lídra je, aby aj napriek rozdielnym názorom členov skupiny poukázal na to, že je to zdravý proces rozhodovania a nemal by vyvolávať konflikty.

Sociálna dizonancia – rozpoznávanie chýb

Hovorí vám niečo pojem sociálna dizonancia? Označuje sa ním bežný jav, kedy človek urobí menšie rozhodnutie alebo sa správa určitým spôsobom a potom zmení svoje presvedčenie alebo názor tak, aby boli konzistentné s jeho konaním. Výsledkom je, že ľudia často menia svoje názory, ktoré nie sú konzistentné s ich vlastným konaním.

Z pohľadu vodcovstva by sme sa takejto dizonancii mali vyhnúť priznaním chýb vopred a pohnutím sa vpred. Nepriznať chybu z obavy, že ide o prejav slabosti je samo osebe prejav slabosti. Naopak zručný líder čo najskôr rozpozná chyby a použije ich ako prostriedok k rastu, či už súkromne alebo verejne.