Extrémne nízke teploty, ľadovce so snehovou prikrývkou a tučniaky kráľovské – takto si väčšina ľudí predstaví najjužnejší kontinent našej planéty. Lenže ani Antarktída nie je odolná voči klimatickým zmenám, ktoré ju pretvárajú pred našimi očami.

Antarktický polostrov sa podobne ako mnohé iné polárne oblasti otepľuje rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Extrémne horúčavy sa na Antarktíde vyskytujú čoraz častejšie. Z tohto dôvodu sa Antarktída mení na zelenú krajinu pokrytú machom.

Nová štúdia, na ktorej sa podieľali univerzity v Exeteri a Hertfordshire, ako aj British Antarctic Survey, sledovala satelitné údaje. Na snímkach z vesmíru sledovali a posudzovali, do akej miery sa Antaktický ostrov „zazelenal“ v reakcii na zmenu klímy.

Výskum publikovaný vo vedeckom časopise Nature Geoscience poukazuje na skutočnosť, že povrch pokrytý rastlinami sa na tomto území za posledné štyri desaťročia zvýšil viac ako desaťnásobne. To môže mať negatívny dopad na budúcnosť kontinentu.

Na problém upozorňujú niekoľko rokov

Na problém so „zelenaním“ Antarktídy upozorňovali už v pred niekoľkými rokmi. V inej štúdii skúmali päť machových jadier z troch lokalít. Na základe toho zistili, že za posledných 50 rokov došlo na celom území k významným biologickým zmenám.

„Citlivosť rastu machov na zvyšovanie teplôt v minulosti naznačuje, že ekosystémy sa budú pri budúcom otepľovaní rýchlo meniť, čo povedie k veľkým zmenám v biológii a krajinnom ráze tejto ikonickej oblasti,“ ozrejmil Dan Charman z University of Exeter.

Klimatická zmena spôsobuje aj roztápanie ľadovcov. Zdroj: unsplash.com/@cass4504

Tento trend teraz potvrdili satelitnými snímkami. Zatiaľ čo v roku 1986 sa rastliny vyskytovali na území menšom ako jeden kilometer štvorcový, do roku 2021 sa rozrástli na takmer 12 kilometrov štvorcových. Najväčší nárast zaznamenali v posledných rokoch.

Medzi rokmi 2016 až 2021 sa „zelenanie“ zrýchlilo o viac ako 30 percent v porovnaní s celým skúmaným obdobím. Ide o roky 1986 až 2021. Za posledné obdobie sa zeleň rozšírila o viac ako 400-tisíc metrov štvorcových ročne, čo je asi o 100-tisíc viac ako priemer.

Ovládnu Antarktídu invazívne druhy?

„Rastliny, ktoré nájdeme na Antarktickom polostrove – väčšinou machy – rastú v azda najdrsnejších podmienkach na Zemi,“ uviedol spoluautor štúdie Thomas Roland a dodal, že krajine stále dominuje sneh, ľad a kamene, pričom len na malej časti je zeleň.

Roland pokračoval vo svojej myšlienke: „Tento malý zlomok však dramaticky narástol, čo dokazuje, že aj táto obrovská a izolovaná ‚divočina‘ je ovplyvnená antropogénnou zmenou klímy.“ Potvrdil to aj ďalší spoluautor, Olly Bartlett z University of Hertfordshire.

Ten sa domnieva, že etablovanie týchto ekosystémov a pokračujúce otepľovanie klímy môže spôsobiť, že rozsah zazelenania sa bude zvyšovať aj naďalej. Tento nárast však môže môže na Antarktídu dodať organickú hmotu, ktorá sa tu vyskytuje zriedkavo.

Turisti si často sťažujú, že Antarktída smrdí kvôli výkalom tučniakov. Zdroj: unsplash.com/@ncx1701d

„Tým sa zvyšuje riziko príchodu nepôvodných a inváznych druhov, ktoré môžu priniesť ekoturisti, vedci alebo iní návštevníci kontinentu,“ dodáva spoluautor Olly Barlett. Obdobný problém už riešili v minulom storočí, keď tam doviezli psov Husky.

Portál Aktuality.sk uvádza, že sa tam nachádzali medzi rokmi 1954 a 1994. Na konci tohto obdobia ich odtiaľ odviezli a zároveň zakázali ich vstup do Antarktídy. Existujú totiž obavy, že psy by mohli priniesť choroby, ktoré by sa mohli preniesť na tulene.

Pokračujú vo výskume

„Naše zistenia vyvolávajú vážne obavy o environmentálnu budúcnosť Antarktického polostrova a celého kontinentu. Aby sme mohli Antarktídu chrániť, musíme tieto zmeny pochopiť a presne určiť, čo ich spôsobuje,“ vysvetlil spoluautor Roland.

Tím výskumníkov zdôrazňuje, že je naliehavo potrebný ďalší výskum, aby zistili konkrétne klimatické a environmentálne mechanizmy, ktoré sú hnacou silou „ozelenenia“. Z tohto dôvodu pokračujú vo svojej práci a už pracujú na ďalšom výskume.

Tentokrát skúmajú, ako sa nedávno odľadnená krajina osídľuje rastlinami a ako by tento proces mohol pokračovať v budúcnosti. Lenže Antarktída nie je jediným miestom, kde by sme rastlinstvo nečakali. Obdobný problém sledujú vedci aj na Arktíde.

Dopady klimatickej zmeny sledujú aj v Grónsku, kde na vrchol obrovského ľadovca prvýkrát v histórií padal dážď, informuje The Guardian. Vedci však nedokázali namerať intenzitu dažďa, keďže nemali žiadne meracie prístroje, pretože zrážky boli nečakané.