Vápencové travertínové kúpele odrážajú modrú oblohu a vytvárajú nezabudnuteľnú scenériu. Turecké Pamukkale rozhodne stoja za návštevu počas letných aj zimných mesiacov.

Pozostatky antickej kultúry

Či už je niekto vášnivý cestovateľ alebo archeológ, objavovanie a obdivovanie antickej architektúry patrí medzi najčastejšie dôvody na výlet za hranice. Príkladom grécko-rímskeho štýlu je Hierapolis. Staroveké ruiny predstavujú mestečko, ktoré bolo kedysi vychýreným termálnym zariadením. Vodoliečbu sprevádzali náboženské praktiky, aby rozvíjali tradíciu vo vzťahu k miestnym kultom. Na geologickom zlome postavili predkovia Apolónov chrám zahŕňajúci niekoľko chtonských božstiev. Polohu zvolili kvôli škodlivým výparom v snahe zavďačiť sa bohom a zbaviť sa toxického plynu.

Výnimočná je kombinácia pozoruhodných prírodných útvarov a rozvoja komplexného systému kanálov. Tie privádzajú termálnu vodu do blízkych obcí a polí. Pramene sú zdrojom hydraulického systému siahajúceho 70 km severozápadne po mesto Alasehir a na západ pozdĺž údolia rieky Menderes. Široké lesy a početné miesta na pikniky a kempingy prispievajú k tomuto prírodnému a archeologickému bohatstvu, zatiaľ čo jeho poloha slúži ako zastávka medzi tureckými provinciami Izmir, Ankara a Antalya.

Ruiny slúžia ako pripomienka kedysi modernej civilizácie. zdroj: pexels.com

Čas však nakoniec zvíťazil a Hierapolis sa pod jeho tlakom zmenil. Raní kresťania prišli na prelome tretieho a štvrtého storočia, zrušili obradné rituály a nastavili nové pravidlá. Počas obdobia stredoveku otriasli oblasťou vojny a zemetrasenia, ľudia teda nemali čas užívať si prírodné bohatstvo. Úteky pred armádou nechali kúpele opustené a postupne sa z posvätnej zeme stalo mesto duchov.

Snehobiele bazény

V rámci Hierapolisu sú horúce pramene komplexu Pamukkale jednou z najvyhľadávanejších atrakcií. Turisti sa na tomto mieste prenesú v čase vďaka prírodným kúpeľom s vodou, ktorej teplota dosahuje až 35 stupňov Celzia.

Vzniknutý travertín vytvoril kaskádovité bazény. zdroj: unsplash.com

Kúpele priťahujú pohľady svojím nezvyčajným vzhľadom. Trblietavý travertín pokrýva každý centimeter terás, viditeľný z plání vzdialených viac ako desať kilometrov. Kvapká dolu z útesov a medzi jazierkami, nápadne sa podobá na chumáče bavlny. Od tejto podobnosti je odvodený aj názov – Pamukkale v preklade znamená „bavlnený hrad“.

Sedemnásť terasovitých bazénov ukrýva v horúcej vode zmes minerálov. Hydrogénuhličitany, koloidné železo a to najdôležitejšie: uhličitan vápenatý. Kým sa z vody vyparuje teplo a oxid uhličitý, usadeniny uhličitanu vápenatého spôsobujú vznik snehobieleho travertínu.

Ochrana vzácneho miesta

Terasy ako vystrihnuté z rozprávkovej krajiny neostali nepovšimnuté ani medzinárodnými organizáciami. Od roku 1988 Pamukkale patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podľa toho sa upravili pravidlá pre turistov a okolitú výstavbu. Odstránili sa hotely v blízkosti termálneho kúpaliska, rovnako sa obmedzil aj vjazd súkromných vozidiel.

Návštevníci sa však do Hierapolisu môžu dostať prostredníctvom verejnej dopravy. V areáli sú zabezpečené návštevnícke trasy a informačné panely. Vstup pre na travertínové terasy je zakázaný z dôvodu zachovania prietoku vody, farby a štruktúry. O kúpanie v jedinečných prameňoch ale nebudete ukrátení, keďže sa niektoré horúce bazény špeciálne vyčlenili práve na túto príležitosť.

Záhady posvätnej zeme

Keďže miesto skutočne vyzerá ako z iného sveta, viažu sa k nemu rôzne legendy a povesti. Povráva sa, že Galli, eunuchskí kňazi z Hierapolisu, objavili pod minerálnymi prameňmi zvláštnu jaskyňu. Jej vnútro bolo tmavé, večne zahalené hustou hmlou. Všetky zvieratá v nej zoslabli a na mieste zomreli. Kňazi, ktorí prežili cestu do jaskyne sa domnievali, že muselo ísť o vchod do podsvetia.

Jaskyňu pomenovali Plutonion po Plutovi, ktorý bol grécko-rímskym bohom podsvetia. V jeho mene Galli viedli úzkym priestorom obetné býky, ktoré sa udusili, avšak kňazi z jaskyne vyšli v sprievode ovácií od čakajúceho davu.

V 60. rokoch minulého storočia okolité hotely takmer vyčerpali vodu z bazénov. Dnes sa vďaka mnohým opatreniam dá tomuto scenáru zabrániť. zdroj: pexels.com

Záhadu Plutonionu do značnej miery vyriešili moderní archeológovia. Umierajúca zver sa stala obeťou bohatých zásob oxidu uhličitého v kúpeľoch Pamukkale. Ten sa ako ťažší plyn zhromaždil na dne jaskyne a vrstva kyslíka bola pre zvieratá nedosiahnuteľná.

Či už je to starodávna energia obklopujúca zrúcaniny alebo efektné termálne bazény, ide o miesto, ktoré pri ceste do Turecka nesmiete vynechať. Termálne pramene Pamukkale môžete navštíviť po celý rok, no veľkolepé sú v zimnom období. Sledovať stúpajúcu paru a užívať si ničím nerušený kúpeľ vám napovie, ako sa kedysi cítili starovekí obyvatelia Hierapolisu.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.tourismontheedge.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com