Snažíte sa zaspať už niekoľko hodín, ale neúspešne. Po dlhom prevaľovaní sa pozriete na čas, ktorý značí, že o chvíľu vstávate. Zaspíte tesne pred zazvonením budíka, pričom po zobudení sa cítite ešte viac unavený, ako pred spánkom. Rozhodnete sa odložiť alarm o niekoľko minút, pričom to zopakujete ešte niekoľkokrát.

Pripomína vám to vašu spánkovú rutinu? Prostredníctvom daného zlozvyku sa môžete cítiť viac ospalo než vaši kolegovia, čo sa odzrkadľuje aj na vašom pracovnom výkone. Avšak štúdia zameraná na nedostatok spánku prináša zaujímavé zistenie, ktoré poukazuje na značné benefity.

Pozitívny vplyv na pamäť

Ako uvádza Forbes, spomínaný výskum sa realizoval na viac ako 1 700 účastníkoch. Určitú časť tvorila výskumná vzorka, ktorá sa pri zobúdzaní nezvykne spoliehať na budík.

Štúdia bola publikovaná v magazíne Journal of Sleep Research, pričom poukazuje na fakt, že ľudia, ktorí po zobudení nevstanú z postele hneď, sú viac ospalí. Avšak pravidelné odkladanie budíka nemusí byť nutne zlé.

Z výsledkov ďalej vyplýva, že ľudia volia túto možnosť najmä počas pracovných dní. Uviedlo to približne 71 % respondentov, ktorí si po vypnutí alarmu zvyknú ešte pár minúť zdriemnuť. Ďalších 23 % odkladá budík aj počas voľna, pričom 60 % z nich tvrdí, že medzi jednotlivými zvoneniami takmer vždy spí.

V dôsledku odkladania budíka sa ľudia môžu cítiť viac unavene. Zdroj: pexels.com

Ďalšie kroky skúmania zahŕňali tri noci v laboratórnych podmienkach, ktorých sa zúčastnilo 31 účastníkov. Výskumníci prostredníctvom sérií matematických a pamäťových kognitívnych testov sa zamerali na ich ospalosť, hladiny kortizolu, náladu a celkový výkon po prebudení.

U jedincov, ktorí si zvykli dopriať pár minút spánku navyše pomocou odkladu budíka, sa zaznamenalo zlepšené fungovanie pamäte. Na základe toho dokázali vyriešiť jednoduché úlohy na sčítanie v kognitívnych testoch rýchlejšie než ľudia, ktorí vstali hneď.

Pozitívne výsledky sa však vzťahovali len na merania vykonané hneď po prebudení. Po 40 minútach sa vyrovnali.

Boj proti predčasnému úmrtiu

V súvislosti so zistenými výsledkami autorka štúdie Tina Sundelin, ktorá pôsobí na univerzite v Štokholme, vyzýva ľudí, aby sa pomalšiemu vstávaniu nebránili. Ide o spôsob, z ktorého môžu ťažiť najmä tí, ktorí trpia rannou ospalosťou. Po odložení budíka sa pocity únavy vytratia, v dôsledku čoho sa budú cítiť viac prebudenejšie.

Mnoho ľudí zvykne odkladať budík aj mimo pracovných dní. Zdroj: pexels.com

Zároveň môže pomôcť pri zachovaní dostatočného množstva spánku, čo súvisí s ďalšími benefitmi. Nedostatok spánku sa spája s viacerými vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ku ktorým patria napríklad cukrovka 2. typu, depresia, kardiovaskulárne ochorenia alebo obezita.

Ako sme písali v predošlom článku, kvalitný spánok nám môže zaručiť aj pár rokov života navyše, pričom muži sa môžu dožiť až o päť rokov dlhšie. V prípade žien ide už o niečo kratší horizont v podobe dvoch rokov.

Koľko hodín spánku potrebujeme?

Viacero odborníkov tvrdí, že osem hodín spánku predstavuje priemerný čas na to, aby sme sa cítili dostatočne oddýchnutí a zdraví. Jednotlivé hodnoty sa však podľa veku líšia, pričom novorodenci a deti vo vývoji potrebujú viac spánku než ľudia v produktívnom či dôchodkovom veku.

Ako informuje portál Pravda, americká nezisková charitatívna organizácia The National Sleep Foundation vytvorila všeobecné odporúčania týkajúce sa spánku, ktoré rozdelila do deviatich vekových skupín. Ide o všeobecne odporúčané hodnoty, ktoré sa môžu líšiť od individuálnych potrieb.

V prípade, že si chceme nastaviť vhodnú optimálnu dĺžku spánku, je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov. Najčastejšie zahŕňajú celkový zdravotný stav alebo mieru náročnosti každodenných aktivít. Koľko hodín spánku sa ale odporúča pre jednotlivé vekové skupiny?

Deti vo vývine by mali spať o niekoľko hodín viac než ľudia v produktívnom veku. Zdroj: pexels.com

Novorodenci do 3 mesiacov by mali prespať väčšiu polovicu dňa. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Odporúča sa, aby im bol poskytnutý spánok v podobe 14 až 17 hodín. Daná miera sa príliš nelíši ani pri starších deťoch do troch až piatich rokov.

Odporúčané hodnoty sa znižujú počas školopovinného veku, kedy sa pohybujú okolo deviatich až 11 hodín. V produktívnom veku od 18 rokov dochádza opäť k menšiemu zníženiu v podobe deviatich hodín.

Daná norma platí až pre osoby, ktoré dovŕšili 64. rok života, pričom nad 65 rokov sa hodnoty opäť o pár hodín znižujú. V danom veku sa za odporúčanú dĺžku považuje aj päť hodinový spánok.

V prípade priemerného času, ktorý Slováci strávia v posteli, podľa portálu Landgeist ide priemerne o sedem hodín. Najviac oddychu si doprajú obyvatelia Fínska a Holandska, pričom v oboch prípadoch ide približne o sedem hodín a 37 minút.