Kapela Billy Barman dnes už jednoznačne patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská hudobná scéna môže ponúknuť. Ak ste navštívili posledný ročník festivalu Grape, tak ste si museli všimnúť, že vystúpenie Billy Barman dokázalo pritiahnuť pod hlavný stage viac ľudí, než vystúpenia niektorých zahraničných hedlajnerov. To dnes nedokáže len tak hocijaký slovenský interpret.

Billy Barman vznikli ešte niekedy v roku 2008, netrvalo dlho a svetlo sveta uzrel debut Noční jazdci. Vtedy však chalani zoskupení okolo dua Juraj Podmanický a Jozef Vrábel ešte brali veci na ľahkú váhu. Dá sa povedať, že išlo o trochu recesistický album. Ten však zožal obrovský úspech, a tak ho o niekoľko rokov nasledoval album Modrý Jazyk, ktorý kapelu vystrelil na vrchol slovenskej hudobnej scény. V roku 2016 vydali Dýchajúce obrazy, ktoré potvrdili ich status najlepšej slovenskej kapely. V týchto dňoch im vyšla novinka Zlatý Vek.

Dokázali chalani opäť potvrdiť svoje kvality?

Začnime pekne od podlahy. Sú dve veci, ktoré treba chalanom vytknúť. Tou prvou je absencia spevu Jožka Vrábela. Áno, hlavný prím vždy mal Ďuro Podmanický, no pesničky, ktoré si odspieval Jožko Vrábel, boli vždy príjemným doplnkom. Kým na debute bol pomer ešte viacmenej vyrovnaný, na Modrom Jazyku sa objavili len dve piesne spievané Jožkom a na Dýchajúcich obrazoch už len jedna. Na novinke Zlatý vek už nenájdete žiadnu.

Tou druhou zlou správou je počet regulérnych piesní. Tracklist síce obsahuje 11 položiek, no odpočítajte si intro a jednu krátku (a aj trocha zbytočnú) inštrumentálku a zostane vám 9 piesní. A z tých 9 piesní je dokonca jedna pieseň cover od inej slovenskej kapely (Noisecut – Svitá). Predchádzajúci album tiež nemal ani 10 regulérnych piesní. Po skoro 4 rokoch čakania by chalani mohli vydať album, ktorý by mal aspoň 10 klasických piesní. Tým len chcem povedať, že vytvoriť za 3 roky ledva 8 piesní,  je proste málo.

INZERCIA

Ešte pred vydaním sme stihli počuť piesne ako Doba doba, Červená armáda a len pred nedávnom zverejnenú Ukáž vrecká na ktorej sa podieľal aj raper Gleb. Doba doba by zapadla aj do konceptu predchádzajúceho albumu Dýchajúce obrazy. Nový album však najlepšie reprezentuje práve Červená armáda. O čosi menej svižnejšie tempo než sme pri barmanoch zvyknutí, kým sa vám dostane do ucha trvá dlhšie ako  pri starších veciach.  Priznám sa, že ma z prvých singlov zaujala najmenej a aj preto som sa obával, čo sa nás čaká na albume.

A Ukáž vrecká? Skvelo gradujúci song, ktorému podráža nohy pasáž s rapujúcim Glabom. Nechápte má zle, Glebov rap je v poriadku, len táto pasáž pôsobí ako úplne iný song a tak sa  so zbytkom piesne bije. Predchádzajúca spolupráca s Vecom zvaná Miletička bola o niečo vydarenejšia.

V čom je novinka Zlatý vek iná oproti jej predchodcom? Zlatý vek je kľudnejšia nahrávka. Najsvižnejší song, aký tu nájdete, je pravdepodobne úvodný singel Doba, doba. Zbytok je so stredným či pomalším tempom. Ďalší rozdiel je aj v chytľavosti. Je to ten typ albumu, ktorý sa pod kožu zaryje pomaly, ale o to hlbšie. Budete si ho chcieť púšťať stále dookola. Ak očakávate typické rádiové hity, tak vás Zlatý vek sklame. Ak ale máte radi hudbu, ktorá svoje najväčšie zbrane neukazuje hneď ale postupne a radi si na to počkáte, Zlatý vek je pre vás ako stvorený.

Vrchol albumu prinášajú piesne V meste straší a Nedeľná polievka s výčitkou. Ide o pomalšie kúsky, no rozhodne patria k tomu najlepšiemu, čo barmani za posledné roky vytvorili. Druhá menovaná sa určite stane ďalším singlom. Dám na to krk. V jednoduchosti je krása, len klavír doplnení o jemnú gitaru. Dočkáte sa však aj skvelej sólo gitary. Netreba zabudnúť ani na pieseň Svitá. Originál zložila ešte v roku 2008 slovenská kapela Noisecut. Cover verzie bývajú väčšinou o dosť horšie než originálne verzie a zvyknú robiť len hanbu. V tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. Chalanom sa podaril husársky kúsok a ich verzia je rovnako dobrá ako originál. Možno aj lepšia.

Na novinke nájdeme aj pár slabších miest. Prvý regulérny song na novom albume je skladba Bernard. To čo jej podráža nohy je to, že pôsobí nedokončene. Chvíľku trvá kým sa chytíte a keď už sa to podarí a vy ste zvedavý ako pieseň skvelo vygraduje, tak zrazu vás prekvapí nečakaný koniec. Záverečná Lepšie miesto na hranie zas pôsobí dojmom vaty. Aj na ich debute by pôsobila ako slabší kúsok. Od vtedy sa Barmani už o riadny kus posunuli, len na tejto piesni, to až tak nie je počuť.

Záverečné rozuzlenie? Billy Barman si na novinke Zlatý vek rozhodne neurobili žiadnu hanbu. Album je síce o čosi pomalší, než sú ich fanúšikovia zvyknutí a niektorým to možno aj bude vadiť. Ak toto menšie prekvapenie po úvodnom vypočutí akceptujete, Zlatý vek sa vám rozhodne odvďačí. Určite máme dočinenia s kandidátom na album roka v rámci slovenskej tvorby. Do budúcnosti by však mohli Barmani o čosi viac zariskovať, prípadne skúsiť niečo nové, lebo na Zlatom veku už začína byť cítiť menšiu repetitívnosť. Pri niektorých piesňach máte pocit, že ste ich už počuli. Zlatý vek si však rozhodne zaslúži minimálne štyri hviezdy z piatich.