Titulná fotografia: Unsplash

S rozvojom spoločnosti by sa mal zmeniť aj pohľad na seniorov. Život by si mali užívať, nie živoriť. V tomto článku si predstavíme, ako je to možné dosiahnuť bez toho, aby sa presunulo akékoľvek finančné bremeno na mladšie generácie. Predstavené budú aj pozitívne efekty, ktoré môže mať takýto prístup pre celú spoločnosť.

Ľudia sú voči svojim vyhliadkam na dôchodok čoraz skeptickejší

Na každom kroku počujeme, že nás v čase odchodu do dôchodku nečaká nič dobré. Spoliehať sa na penzijný systém je naivné, nakoľko z neho zostanú nám, budúcim penzistom, iba almužny, z ktorých nevyžijeme. Jedinou možnosťou je teda odložiť si na dôchodok sám, mimo systému.

Problémom je, že v dnešnej konzumnej spoločnosti je pravidelné sporenie skôr devízou uvedomelej časti populácie, ktorá je v menšine a nereprezentuje našu spoločnosť. Oveľa horšie to majú slovenskí seniori, ktorí boli v produktívnom veku počas komunizmu, kedy si ako bežní občania nedokázali vytvoriť úspory. Aká je ich každomesačná realita? Nízke dôchodky im po zaplatení energií spravidla sotva vystačia na pokrytie základných potrieb. To málo, čo im zostane, sa zvyčajne snažia darovať vnúčatám a deťom. Je to tak ale iba za predpokladu, že sa na chod samostatnej domácnosti skladajú obaja seniori. V prípade úmrtia jedného z nich má ten druhý obrovské problémy domácnosť zaplatiť. Často sa musí spoliehať na pomoc svojich detí. Týmto veľmi trpí nielen seniorova samostatnosť a sebavedomie, ale aj rešpekt zo strany rodiny. Mnohí seniori sa v jeho dôsledku začnú cítiť ako bremeno.

Nedalo mi nezamýšľať sa nad tým, či to tak skutočne musí byť. Je predsa nelogické, aby sa ľudia, ktorí celý život pracovali a tým prispievali spoločnosti, ocitli v poslednej časti svojho života na jej okraji. Veď by práve vtedy mali mať konečne čas venovať sa sami sebe a plniť si sny! Prečo by mali iba prežívať?

Je vôbec možné aby bežný dôchodca išiel každý rok v lete na dovolenku k moru a nezbankrotoval? Odpoveď je prekvapivo ÁNO!

V Škandinávii je to rozhodne možné. Predstavím vám riešenie aplikované v Nórsku, nakoľko túto krajinu pravidelne navštevujem a mám prehľad o aktuálnom dianí v jej spoločnosti. Pravdepodobne vás práve napadlo, že toto riešenie je závislé na akumulovanom bohatstve tohto severského štátu a súčasťou jeho sociálneho systému. Lenže riešenie v podobe takzvaných úverov pre seniorov (Senior Loan) je realitou v Nórsku už niekoľko rokov, nespolieha sa na sociálny systém a zatiaľ má pozitívne výsledky.

Verím, že by jeho obdoba mohla byť aplikovateľná aj v iných krajinách. Rovnako by mohla prispieť aj k zvýšeniu kvality života seniorov a zdynamizovaniu spoločnosti.

Úvery pre seniorov v Nórsku sú príkladom toho, že sa to dá

Čo sú to vlastne úvery pre seniorov? V Nórsku je ich možné získať od dovŕšenia veku 60 rokov, pričom vek odchodu do dôchodku je 67 rokov. Banka poskytne seniorovi dohodnutú finančnú čiastku. Za ňu získava „podiel“ na nehnuteľnosti, ktorú senior vlastní. „Podiel“ sa v čase nezhodnocuje, jeho hodnota je teda relatívne fixná (tvorí ju požičaná suma + úroky).

Pri určovaní výšky úveru banka berie do úvahy hodnotu nehnuteľnosti a jej lokalitu. Rovnako dôležitý je aj vek (starší klient dostane od banky v prípade záujmu vyššiu sumu). Banka sumu odvodzuje aj od toho, či nehnuteľnosť užíva jednotlivec alebo pár. Žiadateľ o úver si môže vybrať medzi mesačným vyplácaním, jednorazovou platbou alebo ich kombináciou. Ak sa senior rozhodne pre jednorazovú platbu, jej maximálna hodnota je vo výške 49 percent hodnoty nehnuteľnosti. Ak sa rozhodne pre mesačné platby, banka mu ich prestane vyplácať po dovŕšení 95 rokov života. Podmienkou je, že na byt alebo dom nesmie byť žiadny dlh. Niektoré banky ale akceptujú, ak je na nehnuteľnosť hypotéka. V tom prípade si svoj „podiel“ odpočítajú z hodnoty nehnuteľnosti po odrátaní hodnoty hypotéky.

Príjem seniora počas dôchodku, rovnako ako aj počas predošlého aktívneho pracovného života, je pri poskytovaní tohto typu úveru úplne irelevantný. Banka totiž získa hodnotu úveru z predaja nehnuteľnosti po smrti seniora. Hodnota majetkového „podielu“ banky je vopred presne vyčíslená (výška úveru vrátane úrokov, pri ktorých sa uplatňuje ročná úroková sadzba – p.a.). Úroková sadzba je kvôli vyššiemu riziku vyššia ako pri hypotékach. Tento rozdiel však spravidla predstavuje približne jedno percento.

Ak sa počas vyplácania platieb bankou seniorovi ukáže, že sa banka prerátala a dôjde k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti, banka znáša tieto náklady a od seniora ani jeho rodiny si ich nenárokuje. Po smrti seniora prebehne riadne dedičské konanie. Banka si nesmie nárokovať ani o cent viac, než je suma dohodnutá v úverovej zmluve. Ak by si dediči chceli nehnuteľnosť nechať, nie je to problém, pokiaľ by dokázali dlžnú sumu banke vyplatiť. V opačnom prípade sa nehnuteľnosť predá a zo získanej sumy sa uspokoja nároky oboch strán.

Ilustračné foto. Zdroj: Pixabay

Úvery pre seniorov nie sú masovým produktov, sú ale zaujímavou alternatívou reflektujúcou potreby budúcich generácií a smerovania spoločnosti

Priemerná výška úveru je 530-tisíc nórskych korún, čo predstavuje cca 53-tisíc eur. Je potrebné zmieniť, že v Nórsku nie je tento bankový produkt využívaný masovo. Krajina má silný sociálny systém, ktorý sa dokáže o seniorov postarať tradičnejším spôsobom. Časť dôchodcov, ktorí preferujú stráviť dôchodok užívaním života, však majú priestor tieto produkty využiť a splniť si svoje sny.

Týmto článkom sa nesnažím propagovať úvery ani glorifikovať fungovanie nórskeho systému. Snažím sa len ukázať, že na dôchodok a vlastne celý život sa dá pozerať mimo naučených šablón.

S vývojom spoločnosti je nutné prehodnotiť aj rolu seniorov v nej

Mnohí rodinní príslušníci vnímajú seniorov ako určité bremeno. Niektorí ich považujú za pôvodcu rodinných konfliktov ohľadom starostlivosti o nich, či dokonca budúceho dedičstva.

Mladá generácia by nemala vyrastať s tým, že po smrti starých rodičov niečo zdedí. Naopak, mali by byť motivovaní aktívne na sebe pracovať, aby si materiálne hodnoty vytvorili sami. Ak by mali dôchodcovia možnosť realizovať sa a užívať si svoje ťažko usporené finančné aktíva, mohlo by to navyše čiastočne odstrániť medzigeneračné rozdiely. Po svete cestujúca starká či starký už predsa môže diskutovať o svojich zážitkoch s vnúčatami a poradiť im, kam môžu vycestovať najbližšie. Mladí a starí sa tiež napríklad môžu spoločne vzdelávať v cudzích jazykoch.

Ilustračné foto. Zdroj: Pixabay

Úverom pre seniorov môžeme samozrejme vytknúť, že tlačia na súčasnú spotrebu a nútia ľudí zabúdať na budúcnosť. Na druhej strane však umožňujú staršej populácii aktívne participovať v spoločnosti a rozvíjať sa bez ohľadu na vek. Okrem spomínaných generačných bariér môže takýto prístup eliminovať aj rodinné dedičské spory, ktoré v mnohých prípadoch končia tak, že sa rodiny rozhádajú kvôli niekoľkým tisícom eur a ich príslušníci medzi sebou zrušia kontakt na niekoľko rokov či desaťročí.

Ja osobne by som rada videla svet, v ktorom si dôchodcovia plnia cestovateľské sny, učia sa jazyky, chodia do kina alebo sa vyberú na večeru do svojho obľúbeného podniku. Tešila by som sa na konverzácie so starými rodičmi, ktoré by ma obohacovali skúsenosťami a zážitkami relevantnými pre moju každodennú realitu. A čo ak by mojej rodine po sebe nezanechali žiaden majetok, v dôsledku čerpania úveru, ktorý by sa kumulovane vyrovnal hodnote ich majetku?

Verím, že každý človek je zodpovedný za svoj osud a preto by sme si mali vybudovať svoju budúcnosť sami. Potom si ju budeme aj viac vážiť.

Rada by som sa poďakovala Ericovi B. Mathisrudovi za inšpiráciu a jeho ochotu vyhľadať odpovede na moje otázky ohľadom fungovania Senior loans, ktoré boli dostupné iba v nórskom jazyku.