Určite ste sa už stretli s príslovím, že ráno je múdrejšie večera. Neplatí to len pre problémy týkajúce sa medziľudských vzťahov, ale aj dôležité rozhodnutia. V prípade, že pred nejakým momentálne stojíte, radšej sa poriadne vyspite.

Nejde len o zaužívaný stereotyp, vysvetlenie daného správania sa je podložené vo vede. Ako píše portál ScienceAlert, nedávna štúdia naznačuje, že spánok nám môže pomôcť sa racionálnejšie rozhodovať. Daným tvrdením sa zaoberali americkí vedci z Duke University, ktorí pre odhalenie jeho pravdivosti vytvorili menší sociálny experiment.

Nákupné správanie ako zlomový bod

Účastníci experimentu sa zúčastnili virtuálnej hry, ktorá zobrazovala garážový predaj. Prehrabávali sa tak v množstve krabíc s nechceným tovarom, pričom sa medzi ním nachádzalo aj niekoľko cenností. Po prehľadaní väčšieho počtu škatúľ boli požiadaní, aby si vybrali tú, ktorá ich zaujala najviac. Následne získali peňažnú odmenu, ktorá zodpovedala hodnote predmetov, ktoré sa v nej nachádzali.

Keď museli svoje konečné rozhodnutie spraviť hneď, mali tendenciu obsah krabíc posudzovať podľa položiek umiestnených navrchu. Ovplyvnení tak boli prvým dojmom, ktorý nemusel byť dostatočný.

Na ďalší deň svoje rozhodnutie robili po niekoľko hodinovom spánku. Zmýšľali tak racionálnejšie, čím sa zvyšovala pravdepodobnosť, že si vyberú krabicu s čo najväčšou hodnotou.

To, ako sme sa vyspali, môže ovplyvniť naše životne dôležité rozhodnutia. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Nejde však o jediný príklad, kedy došlo k takýmto výsledkom. O niečo podobné sa pokúšali výskumníci už v roku 2019. V tom čase pracovali so zvukovými signálmi spojenými s nevyriešením problémom, ktoré dávali do mozgu spiacim účastníkom.

Išlo o experiment s hádankami, ktoré mali za úlohu rozlúštiť. Pri ich riešení sa v pozadí ozýval jedinečný zvuk. V závere ich riešenia výskumníci zhromaždili všetky nevyriešené hádanky. Keď prišiel čas spánku, spiacim účastníkom prehrali zvuky, ktoré boli s nimi spojené.

Po tom, čo sa ráno opäť vrátili do laboratória, úspešnosť vyriešenia „problémových“ hádaniek bola vyššia. Z toho vyplýva, že spomínané zvukové signály zobudili spiaci mozog, aby pracoval na ich vyriešení.

Stav medzi spánkom a bdením ako poháňač kreativity

Thomas Edison, ktorý stojí za zdokonalením žiarovky, si počas dňa zvykol zdriemnuť. Tvrdil, že ide o spôsob, ako posilniť kreativitu. V jeden deň sa mu podarilo zaspať s loptou v ruke. Po tom, čo sa dostal do fázy spánku, jeho ruka sa uvoľnila a lopta spadla na zem. Zvuk lopty dopadajúcej na zem ho prebudil.

Podobne ako aj ďalšie významné osobnosti, ako napríklad Salvador Dalí, tvrdil, že išlo o prechodný stav medzi spánkom a bdením, ktorý poháňal jeho kreativitu. To sa pred niekoľkými rokmi podarilo otestovať francúzskym vedcom.

Zdriemnutie počas dňa môže mať pozitívny vplyv na našu kreativitu. Zdroj: pexels.com

Účastníci ich štúdie sa pokúsili vyriešiť matematický príklad. Neznámy problém, ktorý obsahoval, mal skryté pravidlo, vďaka ktorému sa im ho podarilo vyriešiť omnoho rýchlejšie. Po tom, čo sa snažili prísť na dané pravidlo, nastal čas na spánok po vzore Edisona. Každý účastník v ruke držal pohár, ktorý po tom, čo zaspali, mal spadnúť.

Následne sa opäť podieľali na vyriešení matematického problému. Tí, ktorým sa podarilo upadnúť do ľahkého spánku, dosahovali lepšiu schopnosť objaviť skryté pravidlo v porovnaní s účastníkmi, ktorí zostali bdelí alebo vstúpili do hlbších štádií spánku, zatiaľ čo v ruke stále držali pohár.

Koľko hodín spánku je potrebných?

Odpoveď na to, koľko hodín spánku potrebujeme, nie je jednoznačná. Síce sa najčastejšie stretávame s tvrdením, že optimálna doba spánku je osem až deväť hodín, treba si dať pozor aj na príliš dlhý oddych. Ako uvádza portál aktuality.sk, spôsobiť môže viacero zdravotných ťažkostí, ako sú napríklad cukrovka, obezita či kardiovaskulárne ochorenia. Zároveň dlhé vyspávanie sa v nasledujúci deň spája aj so znížením výkonom pamäte.

To, koľko hodín spánku potrebujeme, nie je úplne jednoznačné. Zdroj: pexels.com

Koľko hodín spánku je teda potrebných? Odpoveď na danú otázku má profesor psychiatrie na Kalifornskej univerzite v San Diegu Daniel F. Kripke. Po dobu viac než šesť rokov sledoval údaje od 1,1 milióna ľudí, ktorí sa podieľali na rozsiahlej štúdii o rakovine. Tí, ktorí spali 6,5 až 7,4 hodiny, mali nižšiu úmrtnosť než tí, ktorí mali kratšiu alebo dlhšiu dobu spánku.

Avšak ani to nemusí platiť pre každého. Ako tvrdí pre Forbes neurogenetik Tomáš Eichler, spať by sme mali toľko, aby sme sa cítili odpočinutí a neboli zábudliví či príliš agresívni. Konkrétne odporúčané číslo sa môže meniť aj na základe nášho vnútorného rozpoloženia.