Je úžasné, že každý má možnosť byť úspešný a dosiahnuť svoje ciele, aj keď o tom nevie alebo si to neuvedomuje. Odkiaľ pochádzame, nás ovplyvňuje väčšmi, ako sme ochotní pripustiť. Chápeme skutočne, nakoľko nás tvaruje výchova a všetko podmieňovanie, ktoré sme s ňou dostali?

V posledných rokoch ma viac ráz pozvali, aby som hovoril s maturantmi na tému úspech. Ako prvé sa väčšinou spýtam: „Čo pre vás znamená úspech?“ Neprestáva ma udivovať, ako často v odpovediach počujem slovo „peniaze“. Koľko ľudí poznám, ktorí majú peniaze, ale nepovažujú sa za úspešných, a na druhej strane, koľkí sú úspešní v očiach druhých, a nemajú vôbec peniaze.

Ďalej sa pýtam: „Aké máte hodnoty v živote?“ Chcem, aby uviedli tri. Možno vás neprekvapí reakcia – ani mňa už neprekvapuje – že im ešte nikto túto otázku nepoložil, tak nemajú odpoveď.

Presvedčenie, že môžeme žiť úspešne, nám ľudia okolo nás vezmú už v útlom veku. Spomínate si, keď vám niekto povedal, že čosi nemôžete urobiť z celkom banálnych dôvodov? Pravdou je, že ten človek sám nebol schopný danú vec spraviť, alebo sa pravdepodobne bál to vôbec skúsiť, preto preniesol svoj strach a zlyhanie na vás. Rozmýšľam, či Michelangelo počúval, keď mu povedali, že nemôže vyliezť do výšky, ľahnúť si tam a maľovať stropy. Asi nie.

Je neuveriteľné, že žiadame od ľudí, aby boli tvoriví, keď ich v skutočnosti asi od 7 rokov v kreativite brzdíme. Predtým všetko, čo nakreslili, putovalo na chladničku, a ostatní to obdivovali. Potom ich pošleme do školy, kde učitelia nechcú tvorivosť, ale memorovanie. To pokračuje na stredných školách, ba aj na niektorých univerzitách, takže dostaneme vysoko kvalifikovaných ľudí, ktorým chýba kreativita. Pred niekoľkými rokmi som požiadal skupinu stredných manažérov, aby vystúpili zo svojho stereotypu a nakreslili, aký majú deň. Väčšina z nich povedala, že nevedia kresliť. Keď deti v škôlke dostali rovnakú úlohu, sťažovali sa, že nemajú dosť farebných ceruziek.

Flexibilitu nepodporujeme, keď ľuďom hovoríme „Takto to tu nerobíme“ alebo „Musíte to urobiť týmto spôsobom“. Trieda šesťročných detí dostala úlohu nakresliť Boha – každé dieťa malo nádherný výkres. Deti boli dostatočne flexibilné, aby uznali, že aj ostatní majú krásne obrázky a že žiadny nie je nesprávny. Mnohým dospelým dnes pripadá ťažké konceptualizovať Boha. Stali sme sa s pribúdajúcimi rokmi natoľko nepružní?

Mnohí ľudia, ktorí požiadajú o spätnú väzbu, chcú počuť iba to, čo očakávajú, a nie to, čo sa potrebujú dozvedieť. Pravdaže, ak niekto o sebe nikdy nepočul nič dobré či pozitívne, ani tomu potom neuverí. Život ich naprogramoval na to, že sú vždy zlí, a takými vždy aj budú.

Úspech nastáva, keď spravíte prvý krok do obdobia, keď budete môcť povedať: „Urobil som to najlepšie, ako som mohol.“ Úspech nastáva, keď niekto povie: „Fantastické! Gratulujem, spravila si to výborne!“ Úspech má mnoho podôb a tvarov, a vždy je to úžasný pocit.

Ako môžeme pomôcť k úspechu ľuďom okolo nás? Zaujímajte sa o nich, nie o mobilný telefón s funkciou sms. Buďte k nim úprimní. Nebojte sa navrhnúť zlepšenie alebo pochváliť. Buďte tu pre druhého, keď vás potrebuje. Nebuďte priveľmi zaneprázdnení, možno je to posledná šanca toho človeka počuť. Takže čo nám bráni v úspechu, ktorým chceme byť? My sami. Ak veríme svojmu podmieneniu, budeme tým, čo nám povedali. Ale ak veríte v seba a pestujete si motiváciu k úspechu, ak ste dostatočne otvorení úprimnej spätnej väzbe a ak ste dostatočne flexibilní prejsť na pozíciu úspechu, budete úspešní.