Sociálne siete, tak, ako mnoho ďalších vecí v živote, je najlepšie používať s mierou. To je hlavné zistenie tímu na Iowskej štátnej univerzite, ktorý sa zameral na mladých ľudí a ich duševné zdravie. Keď skupina vysokoškolských študentov obmedzila používanie sociálnych médií na iba 30 minút denne, dosiahli účastníci výrazne nižšie skóre v oblasti úzkosti, depresie, osamelosti a strachu zo zmeškania (FOMO).

FOMO – je skratka pre anglický výraz „fear of missing out“, čo v preklade znamená „strach z toho, že niečo premeškáme“. FOMO sa často spája so sociálnymi sieťami – používatelia môžu mať pocit, že ak nebudú scrollovať na Facebooku/Instagrame, ujdú im informácie a nebudú aj naďalej v obraze.

Ľudia nespokojní a menej sebavedomí sú FOMO ohrození viac. V jeho dôsledku ich sebavedomie klesá ešte viac, majú pocity zlyhania. K príznakom patrí aj podráždenosť, nervozita, netrpezlivosť a zlá nálada, stavy úzkosti.

Mladí ľudia používajú sociálne médiá stále častejšie a ich duševné zdravie tým trpí. Zdroj: unsplash.com

Sociálne siete ohrozujú duševné zdravie mladých

Hoci ich denne využívajú desiatky miliónov ľudí po celom svete, v posledných rokoch vzrastajú obavy z psychologického dopadu týchto platforiem – najmä v prípade mladých a dospievajúcich ľudí. Nedávno vydala Americká psychologická asociácia varovania týkajúce sa používania sociálnych médií medzi dospievajúcimi a vplyvom na ich zdravie, informuje StudyFinds.

Posledné výskumy ukazujú nepopierateľný trend: mladí ľudia používajú sociálne médiá stále častejšie a ich duševné zdravie tým trpí. Vedci preto pripravili dvojtýždňový experiment, na ktorom sa zúčastnilo 230 vysokoškolských študentov.

INZERCIA

Polovica účastníkov dostala za úlohu obmedziť používanie sociálnych sietí na tridsať minút denne. Aby na to nezabudli, dostávali každý deň automatické pripomienky. Táto skupina mala na konci štúdie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá mohla sociálne siete používať neobmedzene, výrazne nižšie skóre v oblasti úzkosti, depresie, osamelosti a strachu zo zmeškania.

Pokusná skupina tiež dosiahla vyššie skóre v „prežívaní pozitívnych emócií“, ktoré autori štúdie popisujú ako „tendenciu prežívať pozitívne emócie popísané slovami ako „nadšený“ a „hrdý’“. Tento termín („positive affect“) sa používa na opis stavov, kedy sa človek cíti dobre, má pozitívne pocity a prežíva príjemné zážitky.

Obmedzenie výrazne pomohlo

„Prekvapilo ma zistenie, že sa pohoda účastníkov nezlepšila iba v jednej dimenzii, ale prakticky vo všetkých. Bola som nadšená z toho, že taký jednoduchý zásah, akým je zasielanie každodennej upomienky, môže ľudí motivovať k zmene správania a zlepšeniu ich návykov v oblasti sociálnych sietí,“ hovorí hlavná autorka štúdie Ella Faulhaber v univerzitnom vyhlásení.

Psychologický prínos obmedzenia používania sociálnych médií sa prejavil aj u účastníkov, ktorí občas prekročili tridsaťminútový časový limit. „Z toho vyplýva poučenie, že nejde o to byť dokonalý, ale vynaložiť úsilie, čo má rozhodujúci význam. Myslím, že sebaobmedzovanie a venovanie pozornosti sú tajnými ingredienciami, viac ako tridsaťminútový limit,“ vysvetľuje Faulhaber.

Spoluautor štúdie a profesor psychológie Douglas Gentile dodáva, že tieto zistenia dokonale zapadajú do ďalších výskumov pochádzajúcich z oblasti kineziológie a zdravia. „Keď vieme, koľko času denne venujeme rôznym činnostiam, a keď je možné niečo také zmerať, je pre ľudí jednoduchšie zmeniť svoje správanie,“ hovorí vedec a ako príklad uvádza pozitívny vplyv šikovných hodiniek a náramkov počítajúcich kroky.

Pozitívne zmeny pocítili hneď

Mnoho účastníkov štúdie uviedlo, že prvé dni obmedzovania aktivít na sociálnych sieťach boli náročné. Jeden z nich poznamenal, že sa po určitej dobe začal cítiť oveľa produktívnejšie a viac v súlade so svojím životom. Ďalší účastníci uviedli, že lepšie spali alebo osobne trávili viac času s ostatnými ľuďmi.

Autori štúdie tiež zdôrazňujú, že účinky obmedzenia sociálnych médií alebo zdržanie sa ich používania skúmali aj iné projekty. Mnohé z týchto intervencií však vyžadovali prísny dohľad, mazanie aplikácií alebo používanie špeciálnej aplikácie na blokovanie či obmedzovanie sociálnych sietí, podobne ako u konzumentov návykových látok.

Obmedzenie používania sociálnych médií môže postupne priniesť skutočné výhody pre váš život. Zdroj: unsplash.com

Dôležité rady

Pre všetkých, ktorí sa snažia obmedziť strávený čas na sociálnych sieťach, má Faulhaber tri odporúčania:

• Vytvárajte povedomie: Pomocou časovača alebo integrovanej aplikácie zistite, koľko času trávite na sociálnych sieťach.
• Buďte k sebe zhovievaví: Uvedomte si, že nie je jednoduché dodržať časový limit. Aplikácie sociálnych médií sú navrhnuté tak, aby vám umožnili posúvať sa.
• Nevzdávajte sa: Obmedzenie používania sociálnych médií môže postupne priniesť skutočné výhody pre váš každodenný život.

Na záver autori štúdie uvádzajú, že je tiež dôležité dávať pozor na to, ako a kedy používame sociálne médiá. Budúce štúdie by sa mohli zaoberať touto témou, rovnako ako dlhodobými účinkami obmedzenia sociálnych médií a tým, čo ľudia robia s časom, ktorý sa im tým vráti.

“Veľa indikátorov ukazuje, že úzkosť, depresia a osamelosť sa zhoršujú, a preto sa môžeme cítiť bezmocní. Ale sú veci, ktoré môžeme urobiť, aby sme zlepšili svoje duševné zdravie a pohodu,“ uzatvára profesor Gentile.