Dezinformácie sa stali súčasťou našich životov. Pomaly, ale isto sa z niektorých konšpiračných webov stali na oko ,,relevantné“ zdroje informácií. Svojou alternatívnou pravdou prevalcovali tradičné médiá, čím si získali slušnú základňu ,,fanúšikov“. Veď predsa všetci chceme vedieť niečo, čo sa nemalo dostať na ,,verejnosť. Kde je teda problém?

Problém nastáva v momente, keď popierame fakty. Keď zistíme, že naša populácia nie je dostatočne mediálne gramotná a zanevrela na kritické myslenie. Teda uveríme každej blbosti a čo je horšie, šírime ju ďalej.

Slovensko dlhodobo zápasí s dezinformačnou scénou

O dezinformačnom tsunami sme vás priebežne počas roka informovali. Napríklad o Slovenke, ktorá vyzývala verejnosť k tomu, aby sa predzásobila potravinami, pretože hrozí celosvetový výpadok elektriny. Ani po roku sa však tieto ,,predikcie“ nenaplnili.

Samozrejme, bolo toho omnoho viac, čo sme museli prefiltrovať. Do boja proti nepravdivým tvrdeniam sa zapojila aj Polícia SR, ktorá pravidelne vyvracia rôzne dezinformácie. Bohužiaľ, ani autority neprispeli k zlepšeniu nálady v spoločnosti, a tak sme získali štatút najnáchylnejšieho národu na konšpirácie v strednej a východnej Európe.

Ruku k dielu priložili aj zakladatelia webovej stránky konspiratori.sk. Tí zostavili zoznam nedôveryhodných webov s cieľom skvalitniť obsah na internete. FOTO- ARCHÍV REDAKTORKY

Najnovšie prichádza na ,,bojisko“ internetový gigant Google, ktorý zameria svoju novú dezinformačnú kampaň na tri európske krajiny – Slovensko, Česko a Poľsko. ,,Psychológovia z britských univerzít v Cambridgei a Bristole v spolupráci s firmou Jigsaw vytvorili 90-sekundové klipy s cieľom „naočkovať“ ľudí proti škodlivému obsahu na sociálnych sieťach,“ informovala  o tom agentúra Reuters.

Iniciatíva bude trvať mesiac. Videa budú bežať na YouTube, Twitteri, TikToku a Facebooku, pričom sa odborníci nebudú snažiť ľuďom nanútiť ,,ich“ pravdu, ale vzdelávať ich v mediálnej gramotnosti. Poľsko si vybrali z toho dôvodu, že ,,hostí“ najviac utečencov z Ukrajiny a Česko spolu so Slovenskom majú byť exemplárne príklady pre zvyšok Európy.

Dezinformácie sú reálnou hrozbou

Viaceré rozvinuté krajiny považujú dezinformácie na internete za určitú hrozbu. Väčšina Američanov vyjadrila obavy z dezinformačnej scény, najmä po skúsenostiach s reakciou ľudí počas pandémie a po voľbách. Ďalších 26 percent označili dezinformácie za minimálnu hrozbu, pričom zvyšné percenta ich vnímajú veľmi ľahkovážne. Zo zistení vyplýva, že sa Spojené štáty radia medzi krajiny, ktoré sa najviac obávajú dezinformácií na internete.

Najviac znepokojení boli Nemci, ktorých 75 percent uviedlo, že ide o veľkú hrozbu. Iba 42 percent Izraelčanov s Nemcami súhlasili.

Celosvetovo sa mladí ľudia menej obávajú dezinformácií. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Aj naprieč politickým spektrom existujú rozdiely. Demokrati a ľudia s vyšším vzdelaním častejšie hodnotili dezinformácie na internete ako veľkú hrozbu. Republikáni a ľudia s nižším vzdelaním zas naopak. Vedci už skôr varovali, že ľudia s nižším vzdelaním a ľudia v zraniteľnejšom postavení (ohrození chudobou, so zdravotným postihnutím a pod.) uveria a zdieľajú nepravdivé informácie.

Teda vo všeobecnosti dezinformácie zámerne zavádzajú ľudí a šíria neobjektívne informácie – zmanipulovaný príbeh, fakty alebo propagandu. Aby sme im účinne predchádzali mali by sme si tvrdenia overovať, perfektným pomocníkom je aj web kospiratori.sk. Na základe zoznamu, ktorý zostavil tím odborníkov viete efektívne a rýchlo zistiť, či čerpáte z overeného zdroja alebo z nedôveryhodného. Okrem toho nie je na škodu sem tam hodiť očko aj do tradičných médií.

Faktom zostáva, že v online priestore sa dezinformácie šíria rýchlo. Overovatelia faktov nestíhajú všetko odhaliť a vysvetliť. Keď sa tak už aj stane, dosahy takých príspevkov sú zanedbateľné v porovnaní s dosahom dezinformácií.

Dezinformácie si našli svoje útočisko aj na iných platformách ako je Telegram či TikTok, kde sa šíria ešte rýchlejšie. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA