Stačí nám iba ľudské poznanie?

Niekedy je problémom medziľudskej komunikácie pochopenie pocitov druhej osoby. Takisto často existuje rozpor medzi tým, čo ľudia hovoria a čo prežívajú vnútri. Napriek tomu, že je to pre nás ťažko rozlúštiteľné, umelá inteligencia skúma aj túto oblasť. Verí sa, že emocionálna AI (artificial inteligence) vie pomôcť pri rôznych životných situáciách.

Kameňom úrazu bývajú aj kultúrne rozdiely, pretože sťažujú vyvodzovanie záverov. Napríklad úsmev môže znamenať niečo v Nemecku a iné v Japonsku. Zamieňanie týchto významov môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Predstavte si japonského turistu, ktorý potrebuje pomoc pri návšteve obchodu v Berlíne. Predavačka by si mohla pomýliť jeho úsmev – prejav zdvorilosti v rodnej krajine – ako náznak toho, že nepotrebuje pomoc.

Umelá inteligencia v spojení s 5G

Príchod komunikačnej technológie 5G nepochybne zaznamenal ďalšiu éru v oblasti prenosu informácií. Nová generácia mobilnej siete predstavuje vyššiu rýchlosť v rámci odosielania dát. Zďaleka to však neostalo pri mobilných telefónoch. Umelá inteligencia vo veľkom využíva jej výhody, preto sú ľudia a stroje prepojení tak ako nikdy predtým. Inteligentná zdravotná starostlivosť, autonómne vozidlá či roboty – 5G pripojenie sa postupne stáva nevyhnutnosťou.

Prepájanie technológie a vedy už dávno nepoznáme iba zo sci-fi filmov. zdroj: pexels.com

Preto pre nadnárodné firmy nie je novinkou, keď ich zamestnanci skúmajú cieľové skupiny prostredníctvom rôznych technológií. Programy v reálnom čase dekódujú výrazy tváre, analyzujú tón hlasu alebo monitorujú pohyby očí. Spoločnosti využívanie tohto spôsobu odôvodňujú oveľa lepším pochopením zákazníkov. Môžu sa tak ľahšie sústrediť na rôzne potreby a spĺňať ich na vysokej úrovni.

Veda za systémami rozpoznávania emócií je však pomerne zložitá. K odvrátenej stránke technologickej revolúcie patrí aj zneužitie AI na ilegálne účely. Útok na 5G systémy môže výrazne ohroziť ich spoľahlivosť. Je preto nevyhnutné preskúmať potenciálne bezpečnostné hrozby a vylepšiť technológie v rámci rozpoznávania emócií.

Program, ktorý by mohol zabrániť nehodám

Veľké riziko pre ľudí predstavuje aj cestná doprava. Pozornosť musia udržiavať nielen vodiči, ale aj chodci. Nad vyriešením tohto problému sa zamýšľal tím výskumníkov pod vedením profesora Hyunbuma Kima z Incheon National University (Južná Kórea). Vytvorili systém virtuálneho rozpoznávania emócií s názvom 5G-I-VEmoSYS. Program detekuje pocity pomocou bezdrôtových signálov a neverbálnej komunikácie.

Technológia rozlišovania emócií má teda veľký potenciál pri zisťovaní akýchkoľvek rozrušených reakcií. Vedci plánujú využiť 5G sieť na pomoc pri zachytení nezodpovedných vodičov alebo uponáhľaných chodcov. Systém v automobile skenuje tvár a v prípade nebezpečenstva rozošle informáciu cez najbližšie sieťové veže. Chodcom v bezprostrednej blízkosti sa odošle upozornenie a budú môcť predvídať ďalšie kroky.

Človek samozrejme oplýva širokou škálou pocitov, no 5G-I-VEmoSYS dokáže zatiaľ rozpoznať päť z nich – radosť, potešenie, neutrálny stav, smútok a hnev. Skladá sa z troch podsystémov, zaoberajúcich sa detekciou, tokom a mapovaním ľudských emócií. Detekciu má pod palcom Artificial Intelligence-Virtual Emotion Barrier (AI-VEmoBAR). Pri zisťovaní emocionálneho prežívania sa spolieha na odraz bezdrôtových signálov od ľudského subjektu. Tieto informácie  potom spracuje umelá inteligencia (AI-VEmoFLOW). Virtuálny tok umožňuje prúdenie špecifických zistení v konkrétnom čase do určitej oblasti.

Stále je na čom pracovať

Významnou výhodou 5G-I-VEmoSYS je, že umožňuje detekciu emócií bez odhalenia tváre alebo iných osobných vecí. Chráni súkromie občanov pri poskytovaní informácií vo verejných priestoroch a používateľ zostáva v anonymite.

Nie každý človek dokáže byť empatický voči iným ľuďom. Zvládnu to teda stroje? zdroj: pexels.com

Vývoj je však ešte v „plienkach“, preto je potrebné myslieť na vážne bezpečnostné problémy. Hackeri sa dokážu dostať k nelegálnej manipulácii a zneužiť anonymitu. Nepríjemná situácia by nastala pre ľudí , ktorí by boli obeťami falošných poplachov.

V takom prípade prevláda názor, že umelá inteligencia nemôže byť spoľahlivá. Hoci tieto obavy ohrozujú spoľahlivosť systému, tím profesora Kima je presvedčený, že sa im dá čeliť ďalším výskumom. „V budúcnosti musíme dosiahnuť dôslednú integritu informácií a podľa toho navrhnúť algoritmy. Dôležitá je shopnosť odhaliť napadnuté alebo nefunkčné zariadenia a ponúknuť ochranu pred potenciálnymi hacknutiami,“ vysvetľuje profesor Kim. Vedci určite postupujú správne, iba dôkladný výskum zabezpečí novým technológiám vlastnosti, ktoré zužitkujeme v bežnom živote.

Zdroje: www.sciencedaily.com, www.umelainteligencia.sk

Zdroj titulnej fotografie: freepik.com