V našom magazíne sme sa už venovali výberu desiatich filmov s upírskou tematikou, ktoré vznikli za uplynulých sto rokov. Dnes sa pozrieme na literárnu predlohu viacerých z nich – román Dracula od írskeho spisovateľa Brama Stokera z roku 1897.

Dracula (1897)

Londýn v deväťdesiatych rokoch devätnásteho storočia bol očarujúcim a nebezpečným miestom. Bram Stoker tam pôsobil ako manažér divadla a mohol pozorovať celebrity Arthura Conana Doyla a Oscara Wilda, ako aj chudobné dievčatá, ktoré predávali kvety okoloidúcim. V časi East End si chudobní a odstrkovaní privyrábali v nebezpečných podmienkach ďaleko od svojich rodísk v Írsku, Afrike, Indii, Ázii a východnej Európe. Aj keď Jack rozparovač už nečíhal v temných uličkách, kriminalita, alkoholizmus a nevysvetlené epidémie stále prinášali hrôzu a náhlu, brutálnu smrť.

Inšpiráciou pre Stokerovu klasiku boli írske mýty o upíroch a vílach veštiacich smrť, ktoré mu rozprávala matka, keď bol ako dieťa chorý. Draculovou pôdou je však samotný Londýn, takzvane „civilizovaní” Angličania sú ohrozovaní vlastnou modernosťou a zraniteľní pre prehnaný dôraz na racionalitu a nadradenosť rasy a národa.

Dracula je rovnako ako Frankenstein epištolárny román. Mary Shelleyová napísala Frankensteina ako sériu listov, no Stoker posunul tento útvar na vyššiu úroveň. Skombinoval cestovný denník Jonathana Harkera so svedectvami z viacerých pohľadov: listy, časopisy, noviny a pozorovania, ktoré zaznamenala jeho manželka Mina na písacom stroji, čo bol vtedy prevratný vynález. Harkera vyslali do Karpát, „jednej z najdivokejších a najtajomnejších častí Európy”, aby tam pomohol klientovi, grófovi Draculovi, s kúpou nehnuteľnosti v Londýne. Zviedla ho trojica upírok a ich stretnutie sa skončilo, až keď zakročil Dracula. „Tento muž patrí mne,” vyhlásil.

Ilustračný obrázok

Skaza prichádza do Anglicka

Harkerov stav sa zhoršuje a gróf sa stáva mladším a silnejším. O hrôzach, ktoré zanechali Harkera fyzicky a mentálne zničeného a Draculu znovuzrodeného, sa podrobne nedočítame. Dracula pricestuje do Anglicka na ruskej plachetnici, tá dopláva bez posádky a s mŕtvym kapitánom, údajne z nej utiekol veľký pes. Dracula napadne Lucy Westenrovú, najlepšiu kamarátku Miny Harkerovej.

Lucy slabne a jej nápadníci, Arthur Holmwood (neskôr Lord Godalming), John Seward (riaditeľ psychiatrickej nemocnice) a Quincey Morris (bohatý Američan), vyhľadajú pomoc profesora Abrahama Van Helsinga, ktorý rozpozná, že ide o následky útoku upíra. Lucy zomrie a noviny informujú o ataku krásnej dámy na deti. Muži na čele s Van Helsingom zastavia Lucy a prebodnú ju kolom.

Bojovníci proti upírom sa spoja s Harkerom a Minou a chystajú sa konfrontovať Draculu, pričom využívajú kombináciu Van Helsingových znalostí ľudových povier s modernou technológiou. Upíra dostanú, nie potrebným dreveným kolom a odseknutím hlavy, ale dvoma nožmi. Je mŕtvy?

Stoker použil upíra na skúmanie kultúrnych problémov vo svojom okolí. Koncom devätnásteho storočia sa Spojené kráľovstvo obávalo, že jeho impérium je v úpadku – zvonku ho ohrozovali cudzinci a zvnútra komunity imigrantov. Londýn sa rozrastal a znezrady vypukli choroby, napríklad cholera, a nivočili mesto.

Ilustračný obrázok

Synonymum hororu

Z vtedajšieho pohľadu však nastal aj morálny úpadok. Oslobodené „nové ženy” bojovali za pracovné príležitosti, volebné a ďalšie práva. Homosexuálne škandály zaplavili tlač, čo vyvrcholilo v roku 1895 súdom a uväznením Oscara Wilda. Draculova monštruóznosť ohrozovala krehkú suverenitu britského impéria a v osobe Harkera aj jeho mužnosť.

Dracula je najznámejší upírsky príbeh v anglickom jazyku. Vynašiel mnohé zaužívané trópy – premenu na netopiera, účinok cesnaku a hostií. Kniha vyšla približne v čase, keď sa začalo experimentovať s filmovým médiom, a Dracula sa stal synonymom k hororovému žánru. Najprv ho stvárnili Béla Lugosi a Christopher Lee a donekonečná vznikajú nové adaptácie. Upír je dnes všadeprítomný v populárnej kultúre, čo sme spomenuli už v predchádzajúcom článku o tejto téme.

Dracula ako gotické monštrum predstavuje strach z imigrantov, z modernej technológie, zo Židov, z práv žien, z homosexuality z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Aj o 125 rokov neskôr však Stokerov výtvor cieli na naše najhlbšie obavy.

Zdroj: voľne preložené z theconversation.com

Zdroj titulnej fotografie a ilustračných obrázkov: pixabay.com