Dysonova sféra je teoretický projekt, ktorý by obklopoval našu hviezdu zo všetkých strán. Ak by sme ju vybudovali, mohla by sa stať finálnym riešením pre výrobu energie pre celé ľudstvo. Svojou štruktúrou by dokázala zachytiť celú vyprodukovanú energiu z našej lokálnej hviezdy.

Ukážka ako by Dysonova sféra mohla vyzerať zdroj: dottedhippo, iStock

Prečo ju postaviť?

Prečo by niekto konštruoval takú bizarnú konštrukciu? Teória tejto štruktúry je založená podľa britsko-amerického teoretického fyzika Freemana Dysona. Freeman Dyson prvýkrát špekuloval o tejto štruktúre už v roku 1960. Je zástancom teórie, že vo vesmíre nie sme sami. Špekuloval, že ak by sa civilizácie začali rozpínať mimo svoju planétu, budú potrebovať nový zdroj energie.

S pribúdajúcim množstvom obyvateľov by tieto civilizácie začali konzumovať čoraz viac zdrojov. Z toho dôvodu by potrebovali vynájsť ten najefektívnejší zdroj energie. A tu prichádza jeho nápad, Dysonova sféra, pomenovaná práve po Freemanovi Dysonovi.

Efekt Dysonovej sféry na civilizáciu

Jeho teória predpokladala, že by populácia civilizácie (nazvime ju X) rástla o 1% ročne. Jeho výpočty naznačili, že energetická spotreba tejto civilizácie by rástla exponenciálne. Len za krátkych 3000 rokov bude miliónkrát väčšia. Ak by slnečná sústava civilizácie X obsahovala aj planétu vo veľkosti Jupitera, podľa neho by sa tak inžinieri dokonca mohli pokúsiť prísť na to, ako rozdeliť takú planétu a využiť jej energiu.

Na Dysonovu sféru existujú aj rôzne simulácie, ako táto zdroj: Dyson Sphere Program

Budovaním štruktúr v dvojnásobnej vzdialenosti od Zeme a Slnka by materiál z takejto planéty postačoval na vybudovanie veľkého počtu platforiem s hrúbkou 2 až 3 metre, ktoré by obiehali Slnko. Zachytávali by tak celú energiu, ktorú by Slnko vyprodukovalo.

Táto štruktúra by umožnila robotníkom žiť v blízkosti Slnka pozdĺž ramien Dysonovej sféry. Podľa Dysona by v niektorých častiach boli robotníci bezpečne skrytý pred teplom od Slnka. Na týchto ramenách by sa často prejavoval jav zatmenia – v závislosti od toho, aké husté by platformy v danom bode boli.

Samozrejme, po absorpcii a využití slnečnej energie by štruktúra nakoniec musela energiu znova distribuovať. Inak by sa hromadila vo vnútri sféry, čo by podľa Dysona spôsobilo, že sa nakoniec roztopí.

To znamená, že pre vzdialeného pozorovateľa by sa svetlo hviezdy zabalené do Dysonovej sféry mohlo javiť tlmené alebo dokonca úplne zatemnené – v závislosti od toho, aké husté boli obežné plošiny – a zároveň jasne žiariť v infračervených vlnách, ktoré by inak nevideli voľným okom.

Existuje Dysonova sféra aj dnes?

Vedci už desaťročia hľadajú známky po infračervenom žiarení, ktorý by emitovala práve takáto sféra – bol by to znak aktivity, ktorý by astronómovia mohli použiť na vyvodenie existencie inteligentnej civilizácie vo vesmíre.

Nanešťastie, ešte sme nespozorovali stále nič neobvyklé, ale časť astronómov si myslí, že nie sme ďaleko od odhalenia tejto sféry už v najbližších 10. rokoch.

Koncept Dysonovej sféry pri využívaní energie planéty od umelca Adama Burna

V roku 2015 informovala astronómka Tabetha Boyajian, ktorá pôsobila na americkej univerzite v mestečku Yale, o záhadnom stlmení svetla hviezdy zvanej KIC 8462852, ktorej správanie bolo absolútne nepredvídateľné.

Niečo také ešte vedci nikdy nevideli a boli prekvapení, prečo svetlo hviezdy bliká nepravidelne. Niektorí vedci tvrdili, že pokles svetla z tejto hviezdy môže vyplývať práve z čiastočne vybudovanej Dysonovej sféry a táto myšlienka v roku 2016 spôsobila rozruch v médiách.

Kampane zamerané na hľadanie signálov Dysonovej sféry okolo Tabbyho hviezdy, pomenovaná na počesť Tabethy Boyajianovej, neboli úspešné a dodnes existuje množstvo vedcov, ktorí si myslia že práve Dysonova sféra má za následok správanie hviezdy KIC 8462862. Možno už čoskoro uvidíme znova podobné signály, ktoré sme videli u hviezdy KIC 8462862.