Veda, osobnosti

Einstein v ženskom prevedení: Sabrina Pasterski patrí k najnádejnejším fyzikom súčasnosti

Mladá Američanka je vo svete teoretickej fyziky hotovým fenoménom.
Vďaka výnimočným úspechom už v mladom veku ju spájajú s takými osobnosťami ako Albert Einstein alebo Stephen Hawking.
Vydané 31. júla 2024 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Sabrina Pasterski patrí k najtalentovanejším a najperspektívnejších fyzikom svojej generácie a to nielen kvôli vynikajúcim akademickým výsledkom, ale aj pre jej originálny a kreatívny prístup k problémom vysokoenergetickej fyziky, informuje portál ctsciencecenter.org.

Svet o nej hovorí ako o „novom Einsteinovi“, ona ale toto porovnanie nemá rada. „Po prvé som neurobila žiadny objav, ktorým by som si takéto označenie zaslúžila. A aj keby áno, tak nie je v poriadku o niekom hovoriť, že je nový ten alebo ten,“ vysvetlila v jednom z rozhovorov mladá teoretická fyzička.

Fyzika ju lákala už v detstve

Sabrina Pasterski sa narodila 3. júna 1993 v Chicagu, Illinois, do rodiny kubánsko-amerických prisťahovalcov. Jej otec je právnikom a elektrickým inžinierom, a úplne od začiatku ju podporoval v jej koníčku. Už ako dieťa prejavovala záujem o leteckú techniku a fyziku.

Sabrina navštevovala Illinois Mathematics and Science Academy a okamžite vynikala vo všetkých kurzoch, na ktoré chodila. Keď mala iba 12 rokov, začala stavať svoje vlastné lietadlo v otcovej garáži. Na tomto projekte pracovala rok a pol a dokončila ho v roku 2007. Potom ho rozobrala, natrela a prepravila na letisko KARR, kde ho certifikovali ako letu schopné lietadlo. Celý projekt zachytila aj vo videu na YouTube, jej kanál sa volá PhysicsGirl.

Obdivoval ju aj Stephen Hawking

Po ukončení štúdia na MIT pokračovala Sabrina v doktorandskom programe na Harvarde, kde pracovala pod vedením Andrewa Stromingera. Jej skorá práca viedla k objavu „spin memory effect“, ktorý by sa mohol použiť na detekciu alebo overenie celkových účinkov gravitačných vĺn. V roku 2015 napísala samostatný článok, ktorý citoval Stephen Hawking vo svojej práci z roku 2016.

INZERCIA

Sabrina získala doktorát z fyziky z Harvardu v máji 2019. Jej dizertačná práca pod názvom „Implications of Superrotations“ sa zaoberala sa otázkami kvantovej gravitácie a čiernej diery.

Talentovaná fyzička momentálne pracuje aj s inými vedcami na projekte, ktorý sa volá Simons Collaboration on Celestial Holography. Tento projekt sa snaží pochopiť, ako sa dá popísať vesmír pomocou hologramu.

Sabrina je v súčasnosti aj profesorkou fyziky v The Perimeter Institute, kam nastúpila, keď mala iba 27 rokov, čím je najmladšou z 25 členov fakulty a jedna z troch žien, ktoré tam pracujú.

Táto mladá žena je nielen mimoriadne nadaná vo svojej práci, ale je aj veľkou zástankyňou žien a dievčat v oblasti STEM (veda, technika, inžinierstvo a matematika). Jej práca pri propagácii iniciatívy Let Girls Learn bola ocenená pozvaním do Bieleho domu. Vďaka svojmu úsiliu bola uznaná aj medzinárodne, Nadáciou Anneberg na Kube, veľvyslanectvom USA v Moskve a Moskovským polytechnom.

„Keď človek začne robiť teoretickú fyziku, tak hneď na začiatku sa musí zmieriť s tým, že všetko, čo pozná zo sci-fi, ako cestovanie časom, stojí na predpokladoch, ktoré podľa dobrých teórií nie sú možné, takže nič z toho neobjavíte,“ povedala Sabrina v jednom z rozhovorov.

Možno aj preto odmieta premýšľať o tom, akú otázku by zrejme najslávnejšiemu vedcovi všetkých čias položila. „Viete, predovšetkým by to poprelo všetky fyzikálne zákony, keby sa malo niečo také podariť,“ odpovedala s úsmevom.

Sabrina je v bežnom živote veľmi skromná nenápadná mladá žena, ktorá sa vyhýba médiám a zbytočnej publicite. Napríklad obľúbené sociálne siete zásadne nepoužíva. Tvrdí, že by nevedela, či svoju prácu skôr prezentovať alebo robiť. Hovorí, že ju nezaujímajú peniaze, sláva, dokonca ani osobný život, pretože jej jedinou životnou vášňou je fyzika.

Sabrina Pasterski je inšpiráciou pre mnohých mladých začínajúcich vedcov z celého sveta, čo ju síce teší, zároveň však upozorňuje na to, že jej jediným cieľom je prispieť k viditeľnému vedeckému pokroku.

Pokračujte na ďalší príspevok »