Po tom, čo sa prítomnosť mikroplastov zaznamenala aj v ľudskej krvi a placente, spoločnosť začala hľadať ich šetrnejší variant. Mnohé stravovacie zariadenia nahrádzajú jednorazové plastové príbory a slamky za kovové, drevené a papierové materiály.

Ako sme uviedli v našom predošlom článku, jedným z príkladov je aj známy stravovací reťazec s rýchlym občerstvením McDonald’s, ktorý vo Francúzsku zaviedol umelohmotné vrúbkované obaly a kelímky. Obalová stratégia sa mení aj vo Veľkej Británii, pričom na hodnoty udržateľnosti a odpadovej politiky upriamujú pozornosť aj Slovensko a Česká republika.

Na nariadenia zo strany Slovenska sme sa pozreli v minulom článku. Konkrétne ide o legislatívnu úpravu z roku 2021, ktorú pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR. V rámci všetkých prevádzok verejného a rýchleho stravovania sa zakázalo používanie jednorazových plastov, pričom od začiatku roka 2023 sa výnimka nevzťahuje ani na štátnu správu.

Potenciálna škodlivosť papierových slamiek

V priebehu posledného roka sa v gastro prevádzkach roztrhlo vrece s papierovými slamkami. Síce sa považujú za ekologickejšie, mnohí ich pre ich jednoduchú rozpustnosť v nápojoch považujú za diskutabilný variant. Aký dopad majú ale naozaj na ľudský organizmus a planétu?

Belgickí vedci v najnovšej štúdií, ktorá bola publikovaná v akademickom časopise Food Additives and Contaminants, varujú pred ich potenciálnou škodlivosťou, informuje portál Czechcrunch. Vo svojom výskume poukazujú na to, že slamky z papiera a bambusu v mnohých prípadoch obsahujú chemikálie škodiace životnému prostrediu a ľudskému organizmu.

V slovenských gastro prevádzkach plastové slamky už nenájdete. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

V počiatočnej fáze skúmania sa zamerali na 39 slamiek rôznych značiek, ktoré sú bežne dostupné na belgickom trhu. Ich výroba pozostávala z piatich materiálov – papier, bambus, sklo, nerezová oceľ a plast. Ich cieľom bolo poukázať na dostupnosť organických chemikálií, ktoré sú známe aj pod skratkou PFAS.

V praxi ide o perfluorované a polyfluorované alkylové látky, ktoré sa v slamkách nachádzajú na to, aby odpudzovali vodu a zvyšovali tak svoju odolnosť. Nebolo by na tom nič zlé, pokiaľ by sa dané látky neoznačovali aj ako večné chemikálie. Ide o podobný prípad ako s mikroplastmi, nakoľko akonáhle sa objavia v organizme ľudí alebo živočíchov, nedajú sa odstrániť.

Zároveň ich vplyvom dochádza ku kontaminácii podzemných a povrchových vôd či pôdy, čo predstavuje ich značný vplyv na životné prostredie. Na základe uvedeného procesu sa dostávajú do pitnej vody a potravín. Nevylučuje sa však ani to, že sa do potravinového reťazca nedostanú prostredníctvom samotných slamiek.

Alarmujúce výsledky

Zo štúdie vyplýva, že spomínané látky sa objavujú až v 27 značkách z 39, ktoré sa podrobili testovaniu. Prekvapivým výsledkom bolo, že najhoršie sa umiestnili slamky vyrobené z rastlinných materiálov. V prípade papiera chemikálie obsahovalo 18 slamiek z 20, pričom najlepšie neobstáli ani slamky z bambusu či skla. Na prvej priečke sa umiestnili nerezové slamky. V danom prípade išlo o nulové hodnoty škodlivých látok, pričom ich ďalšou výhodou je, že sa dajú opätovne recyklovať.

Vedci výsledky skúmania pripisujú k tomu, že ani ekologické slamky z rastlinných materiálov nemusia nutne predstavovať udržateľnejšiu alternatívu plastových slamiek.

Ekologickejší variant slamiek môže predstavovať hrozbu pre životné prostredie a ľudský organizmus. Zdroj: pexels.com

To, ako ku kontaminácii PFAS a materiálov využívaných na výrobu slamiek dochádza, nie je úplne jasné. Existuje možnosť, že niektorí výrobcovia môžu chemikálie využívať cielene, avšak ku kontaminácii môže dôjsť aj pri samotnej výrobe. V prípade bambusových a papierových slamiek vedci poukazujú na to, že k znečisteniu mohlo dôjsť už počas rastu stromov a bambusov v kontaminovanej prírode.

Síce výsledky poukazujú na obrovské množstvo kontaminovaných slamiek, nie je dôvod na paniku.

„Ide o veľmi malý zdroj dodatočnej expozície, ktorému by sa dalo jednoducho predísť, avšak neočakávam, že by boli slamky samé o sebe príliš škodlivé. Všetko sa však sčíta s ďalšími spôsobmi expozície a táto kombinácia by mohla mať negatívny vplyv na zdravie,“ vysvetľuje Tim Groffen, ktorý sa podieľal na výskume ako jeden z autorov.

Závery ohľadom toho, aký efekt majú jednotlivé chemikálie na ľudské zdravie, ostávajú otvorené. V súčasnosti sa diskutuje o potenciálnej nízkej pôrodnej hmotnosti, vysokej hladine cholesterolu, ochoreniach štítnej žľazy či zvýšenom riziku rakoviny ľadvín a čriev. Vzhľadom na to, že uvedené príklady nepozostávajú z vedeckých záverov, kontaktu s týmito slamkami sa zatiaľ odporúča len preventívne vyhýbať.