Vývoj vo svete je od roku 2008 v znamení zásadných zmien. Ich ekonomické dosahy je len obťažné objektívne vyhodnocovať a ešte zložitejšie je prijímať také adaptačné opatrenia, ktoré by garantovali pozitívnu zmenu.

Po určité obdobie bolo vyvolávané zdanie, že hypotekárna kríza, ktorá explodovala v USA bude parciálnym problémom a neskoršie kulminujúca infekcia postihujúca bankový sektor opäť len obmedzeným problémom finančných trhov. Už o rok sa ukázalo, že input týchto vplyvov je podstatne hlbší a zasahuje všetky sektory i teritóriá svetového hospodárstva. Po roku 2010, kedy sa mala obnoviť hospodárska rovnováha sa potvrdzuje, ako rozdielne bolo makroekonomické vnímanie krízy a do akej miery boli úspešné adaptačné programy. Pokiaľ USA, ústami T. Geithera, dnes už bývalého ministra financií, potvrdilo, že obnovilo rastovú trajektóriu už v roku 2011 a jedinou slabinou je pokračujúca stagnácia hlavného obchodné- ho partnera – EÚ, tak európska komunita nemá dôvod k optimizmu dodnes.

Expandujúce zadlženie a výpadky verejných financií krajín PIIGS (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko, Írsko) si vyžiadali obrovské záchranné injekcie, ktoré boli pôvodne určené na rozvojové investície v celej EÚ. Výsledky volieb v Grécku potvrdzujú, že ani táto dotácia nemusí byť dostatočná a môže sa minúť očakávaného účinku.

Bokom mimo uvedeného mainsteamu sa v EÚ ocitol vývoj na svetových energetických trhoch. Ešte pred vypuknutím krízy EÚ prijala strategický program Europe 20-20-20, ktorý má zaistiť vysokú úroveň jej energetickej bezpečnosti. Predpokladal pätinové zníženie spotreby energií a emisií vypúšťaných do ovzdušia a o ten istý podiel zvýšenie participácie obnoviteľných zdrojov na produkcii. Hoci s implantáciou projektu súvisia vysoké realizačné náklady, únia bola toho názoru, že do roku 2020 dospejú k tomuto vývojovému algoritmu ázijské krajiny i USA, a že včasná realizácia projektu bude mať rozhodujúci vplyv na budúcu konkurencieschopnosť celej EÚ.

INZERCIA

Bezpečná a plynulá dodávka energií za akceptovateľné ceny mala po roku 2010 zostať jedným z hlavných strategických zámerov. Zoskupenie totiž kontroluje len zlomok svetových zásob ropy, plynu aj uhlia a závislosť od dovozu primárnych energetických surovín stále rastie. V roku 2014 tvoril ich dovoz cca 50% spotrebovaných surovín. Ani vyšší podiel alternatívnych zdrojov energie v celoeurópskom priemere uvedený trend nezvrátil. Podľa priorít vytýčených v Zelenej knihe Smerom k európskej stratégii bezpečnosti dodávok energie má byť EÚ v roku 2030 na 90% závislá na dovoze ropy a na 80% pokiaľ ide o plyn. Pôvodný predpoklad rýchleho rastu ázijskej spotreby mal zvýšiť ich ceny natoľko, že schopnosť cez tento projekt znižovať svoju závislosť mal byť kľúčovým pri podpore celkovej konkurencieschopnosti EÚ.

Energetická stratégie EÚ sa ocitla behom posledných mesiacov doslova v prachu. Pád cien ropy Brent o vyše 50% so sebou strhol ceny ostatných energetických komodít, vrátane elektrickej energie. V plnej miere sa prejavil fakt, že pokiaľ ide o energetiku, nemá EÚ vývoj pod kontrolou. Navyše je národná sebeckosť v sfére presadzovania systému energetickej bezpečnosti, ktorý po Európska energetika – stratené ilúzie a tvrdé dôsledky Ekonomika Business 11 dlhé obdobie tvoril kostru konkurencieschopnosti celého kontinentu, očividná. V tejto súvislosti je jedno, aké motivácie viedli OPEC k nadprodukcii ropy, alebo do akej miery ovplyvňuje USA ťažbou bridlicovej ropy a plynu situáciu na trhu, či ako vplývajú dlhodobé kontrakty take or pay na úroveň nákupných cien z Ruska. Podstatným je zistenie, že doterajšia stratégia EÚ sa z dôvodu nedostatočných systémových zmien stáva brzdou jej rozvojových zámerov. A aj keď sa ceny fosílnych palív postupne zvýšia a situácia na trhoch sa stabilizuje, predchádzajúce mesiace potvrdili, ako krehká je hospodárska rovnováha v únii. Rovnako krehká sa zdá byť geopolitika, pod ktorou nemožno nevidieť hlavne snahu kontrolovať zdroje strategických surovín, bytostne zasahuje do ekonomických i politických záujmov EÚ.

Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.