Genialita hraničiaca s bláznovstvom
Existuje súvislosť medzi kreativitou a duševnými poruchami?
Výskumy ukazujú, že mnoho významných tvorcov, najmä v oblasti umenia, malo drsné skúsenosti z raného života (ako napríklad sociálne odmietnutie, strata rodičov alebo fyzické postihnutie). Taktiež výsledky rôznych štúdií naznačujú zvýšenú mieru schizofrénie, maniodepresívnej poruchy, depresie, poruchy osobnosti alebo alkoholizmu u tvorivých jedincov. Aj keď je zrejmé, že emočná nestabilita zvyčajne škodí tvorivosti, môže byť… Prečítať celé
Výskumy ukazujú, že mnoho významných tvorcov, najmä v oblasti umenia, malo drsné skúsenosti z raného života (ako napríklad sociálne odmietnutie, strata rodičov alebo fyzické postihnutie). Taktiež výsledky rôznych štúdií naznačujú zvýšenú mieru schizofrénie, maniodepresívnej poruchy, depresie, poruchy osobnosti alebo alkoholizmu u tvorivých jedincov.
Aj keď je zrejmé, že emočná nestabilita zvyčajne škodí tvorivosti, môže byť tiež výhodná. Môže poskytnúť intenzívnu motiváciu, presvedčenie, egocentrizmus, nekonvenčnosť, predstavivosť a inšpiráciu potrebnú pre nové objavy.
V histórii môžeme nájsť veľa prípadov, ktoré nasvedčujú, že u umelcov a ľudí vykonávajúcich kreatívnu profesiu je väčšie riziko výskytu psychických porúch.
Jedným z najslávnejších prípadov je Vincent van Gogh, ktorý mal pomerne vážne duševné ťažkosti a musel byť aj niekoľkokrát hospitalizovaný.
Takisto sa to týka aj maliara Edvarda Muncha alebo spisovateľky Virgiinie Woolfovej.
Z nedávnej histórie môžeme spomenúť napríklad speváka Kurta Cobaina alebo speváčku Amy Winehouse. Títo legendárni a veľmi nevyrovnaní umelci pristupovali k svojej tvorbe s veľkou emocionálnou intenzitou, ktorá bola ovplyvnená hlbokými depresiami.
V nedávnej správe založenej na 40-ročnej štúdii, ktorá sa venovala zhruba 1,2 miliónom Švédov, Simon Kyaga a jeho kolegovia zistili, že s výnimkou bipolárnych porúch, u osôb vo vedeckých a umeleckých profesiách, nie je väčšia pravdepodobnosť výskytu psychiatrických porúch. Plnohodnotne rozvinuté duševné ochorenie nezvýšilo pravdepodobnosť vstupu do tvorivej profesie. Zarážajúce však bolo, že súrodenci pacientov s autizmom a príbuzní pacientov so schizofréniou, bipolárnou poruchou a mentálnou anorexiou boli významne nadmerne zastúpení v tvorivých profesiách.
Je možné, že títo príbuzní zdedili oslabenú verziu duševného ochorenia, ktoré vedie k tvorivosti?
Je známe, že psychologicky zdraví biologickí príbuzní ľudí so schizofréniou vykazujú vyššiu úroveň schizotypných vlastností v porovnaní s bežnou populáciou. Vyššia úroveň týchto znakov podporuje vznik umeleckých koníčkov. Schizotypové znaky možno rozdeliť na dva typy:
- Pozitívna schizotypia zahŕňa neobvyklé a silné vnemové zážitky.
- Negatívna schizotypia zapríčiňuje ťažkosti so zážitkom zo sociálnych interakcií a aktivít, ktoré sú príjemné pre väčšinu ľudí.
Genetika alebo rodinné remeslo?
Je pozoruhodné, že umelecké profesie sa predávajú z generácie na generáciu. Zo štúdie doktorky K. S. Pavitry vyplynulo, že 100% z opýtaných hudobníkov malo v rodine históriu tvorivosti (hudba, tanec, divadlo, literatúra). Toto percento bolo výrazne vysoké aj u spisovateľov. Väčšina detí umelecky založených rodičov sa venovala taktiež umeniu. Stále zostáva nejasné, či je tvorivosť dedičnou vlastnosťou. Dôležitú úlohu zohrávajú aj faktory prostredia, ako napríklad pobyt v kreatívnom prostredí, ktorý poskytuje viac príležitostí, včasné vystavenie umeniu v detstve a skorý tréning.
Druhy kreativity
Otázka kreativity takisto nie je jednoznačná. Kreativita je komplexný pojem, ktorý je ťažko charakterizovať jednou vetou.
Podľa práce Jamesa C. Kaufmana a Ronalda Beghetta sa môže tvorivosť prejavovať rôznymi spôsobmi, od tvorivosti obsiahnutej v procese učenia („mini-c“), cez každodenné formy tvorivosti („malé-c“), profesionálnu úroveň („Pro-c“) až k vynikajúcej tvorivosti („veľké-C“).
Zaujímavé je že, ľudia, ktorí sa venujú každodenným formám tvorivosti, napríklad tvoreniu koláží, fotografovaniu alebo publikovaniu v literárnom časopise, majú tendenciu byť viac otvorení, zvedaví, vytrvalí a vnútorne motivovaní svojou činnosťou. Majú pocit väčšieho pocitu pohody a osobného rastu v porovnaní so svojimi rovesníkmi.