Práca, ktorú robíme by nás mala tešiť a baviť. Mali by sme cítiť, že to, čo robíme, má zmysel. Niekedy sa však stáva, že nás nadšenie, zápal a odhodlanie rýchlo opustí. Zamestnanie sa pre nás stane zdrojom stresu, úzkosti či nepokoja. Takáto náhla zmena sa označuje aj pojmom syndróm vyhorenia. Počuli ste už o tom? Ako sa syndróm vyhorenia prejavuje a ako ho dokážeme odlíšiť od klasického stresu?

Podľa portálu Henry Ford Health sa stresu v dnešnej dobe venuje oveľa viac pozornosti. Odborníci vedia, že stres je toxický, má rôzne negatívne vplyvy na náš organizmus a často je aj zdrojom zdravotných ťažkostí. A čo teda ten spomínaný syndróm vyhorenia? Čo to vlastne je a prečo sa o ňom hovorí tak málo?

Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia je stav emocionálneho, fyzického a psychického vyčerpania, ktoré často sprevádza strata motivácie, únava a pocit bezmocnosti. Tento fenomén postihuje úplne všetkých, bez ohľadu na vek či druh práce, ktorú vykonávame. Objavuje sa pomerne často, a preto by sme ho mali považovať za vážnu a reálne existujúcu problematiku.

Podľa portálu Henry Ford Health ide o trojicu príznakov, pri ktorých pociťujeme stratu entuziazmu. Človek, ktorý trpí syndrómom vyhorenia necíti nadšenie z práce, vyčerpáva ho a nevidí v nej absolútne žiadny zmysel.

Ako spoznať či sa tento fenomén týka aj vás? Portál Darling Downs Health uvádza, že ak prežívate vyhorenie, je pre vás ťažké venovať sa činnostiam, ktoré zvyčajne považujete za zmysluplné.  Možno sa už nezaujímate ani o veci, ktoré sú pre vás dôležité, alebo pociťujete čoraz väčší pocit beznádeje. Zároveň uvádza aj symptómy, ktoré tento syndróm sprevádzajú. Delíme ich na psychické, fyzické :

Psychické, alebo emocionálne:

• Beznádej
• Cynizmus
• Pocit zlyhania, pochybovanie o sebe samom
• Strata motivácie
• Pocit odlúčenosti alebo osamelosti vo svete

Fyzické

• Bolesť hlavy
• Bolesť žalúdka / črevné problémy
• Časté choroby
• Zmeny chuti do jedla, nespavosť

Okrem toho, môže u ľudí, ktorí trpia syndrómom vyhorenia dochádzať aj k zmene správania. Napríklad môžu reagovať agresívne, uzatvárať sa do seba, prokrastinovať a ich pracovný výkon sa výrazne zníži.

INZERCIA

Pokúste sa udržiavať si zdravý pracovný a životný balans. Doprajte si oddych. ZDROJ: Pexels.com

Prečo syndróm vyhorenia vzniká?

Dôvody môžu byť rôzne a individuálne. Často sú spojené s chronickým stresom, vysokým pracovným zaťažením, nedostatočnou prácou a životnou rovnováhou, nedostatkom podpory v pracovnom prostredí alebo nevhodnými pracovnými podmienkami. Moderná doba prináša so sebou aj ďalšie faktory, ako je neustále pripájanie sa k práci cez mobilné zariadenia, nedostatok oddychu a konštantný tlak na dosahovanie výkonu.

Syndróm vyhorenia však môže prísť aj vtedy, ak sme si toho naložili na plecia až príliš. Alebo keď sme nastúpili do novej práce, zo začiatku nám všetko vychádza, darí sa nám a sme oddaní práci, ktorú vykonávame. Časom však prídu prekážky, ktoré nás demotivujú, nevidíme v tom, čo robíme už žiadny zmysel alebo sme jednoducho prepracovaní. Syndróm vyhorenia zažívajú najmä takí ľudia, ktorí sú pre nejakú prácu, alebo činnosť zapálení, a práve preto prichádza vyhorenie.

Fázy vyhorenia

Podľa portálu Visibility, existuje niekoľko fáz vyhorenia. V prvej fáze, ako sme už spomínali, sme pre svoju prácu zapálení, zvládame pracovať dlho a bez prestávky. Pokiaľ si nedoprajeme oddych alebo nedostávame za svoju snahu žiadne ocenenie či pochvalu, prichádza fáza stagnácie. V tejto fáze začneme byť frustrovaní, pociťujeme fyzickú únavu, začneme robiť chyby a už v našej práci nevidíme taký zmysel, ako na začiatku. Typické je aj popieranie, a snaha prekonať únavu a frustráciu. S tým prichádzajú aj zmeny nálad, pocit úzkosti, strachu či paniky. Fyzicky sa to môže prejavovať napríklad búšením srdca, studenými rukami, nespavosťou, nadmerným potením či tráviacimi ťažkosťami.

V medziľudských vzťahoch sa to môže prejaviť napríklad stratou kontaktu s druhými osobami. Osoba, ktorá zažíva vyhorenie odmieta komunikovať, stráni sa alebo môže k ostatným pociťovať nenávisť. Začne sa izolovať, čo je akoby obranou pred pocitom, že je toho už priveľa a nezvláda situáciu. Tu nastáva fáza apatie a odporu. Takýto človek robí už len to, čo je najnutnejšie. Prejavuje sa strata záujmu, pocit sklamania a izolovanosť od druhých. Dochádza aj k pocitu depersonalizácie, čo by sme mohli vysvetliť ako stratu kontaktu so sebou samým. Poslednou fázou je úplne vyhorenie, vyhasnutie. Človek je vyčerpaný vo všetkých ohľadoch, fyzicky, citovo aj mentálne. Môže to viesť až k pocitu prázdnoty či depresii.

Ako sa vyhnúť vyhoreniu?

Kľúčová je najmä prevencia. Mali by sme poznať svoje hranice, stanoviť si realistické ciele a udržiavať si zdravý pracovný a životný balans. Nezabúdajte najmä na oddych. Samostatne sa uplatňuje najmä pravidelná relaxácia, cvičenie, dostatočný spánok a podpora zo strany nadriadeného, ale aj zo strany kolegov. Čo ak už vyhorenie nastalo? Dôležité je najmä priznať si to a vyhľadať pomoc a podporu. Mali by sme si uvedomiť, že vyhorenie nie je signálom slabosti. Je to signál toho, že by sme mali prehodnotiť svoj život, zmeniť niektoré návyky, aby sme sa mohli vrátiť k zdravému a vyváženému životu. Naše psychické a fyzické zdravie by malo byť pre nás prioritou pred akoukoľvek prácou.

Ako odlíšiť vyhorenie od stresu?

Podľa portálu Henry Ford Health sa stres a vyhorenie často prekrývajú. Vyhorenie však súvisí skôr s vyčerpaním z práce, s pocitom preťaženia a s pocitom zaseknutia sa bez možnosti napredovať. Na rozdiel od stresu, pri ktorom si viete predstaviť, že sa budete cítiť lepšie, keď sa situácia upokojí. Pri vyhorení máte dlhodobý pocit beznádeje. Pri strese pociťujete silné emócie, máte menej energie a snažíte sa až príliš. Naopak pri vyhorení sú vaše emócie otupené, nemáte žiadnu motiváciu a je pre vás ťažké vynaložiť akékoľvek úsilie. Pokiaľ aj napriek tomu, neviete rozlíšiť či ste vystresovaný alebo vyhorený, vyhľadajte odbornú pomoc. Oba prípady sú nebezpečné pre vaše psychické a fyzické zdravie, a preto by ste mali situáciu riešiť.