Francis Ford Coppola (* 7. apríl 1939, Detroit, Michigan, USA) je významný americký režisér, producent a scenárista mnohých filmov a niekoľkonásobný držiteľ Oscara. Ceny Akadémie a obdiv celého sveta si vyslúžil napríklad snímkami Krstný otec (The Godfather, 1972) alebo Apokalypsa (Apocalypse Now, 1979). Podľa Filipa Ortha, ktorý pre UnitedLife pripravil tento výnimočný rozhovor, je Coppola skvelý človek s obchodným prístupom a silným talianskym charakterom. Coppola sa stále zaujíma o filmovú tvorbu, ale dnes investuje viac času do vína – vedie značku Francis Ford Coppola Winery so sídlom v Kalifornii.

Rozhovor pripravil Filip Orth v auguste 2019
Preklad a editácia: Mary Strížová, Erik Stríž
Za spoluprácu ďakujeme Vari Symposium Santa Clara University

Ako ste prišli k filmom? Čo pre vás znamená filmovanie? A ako vám film zmenil život?

Bol som osamelý, chorý chlapec, ktorý sa zaujímal o vedu, to ma priviedlo k dobrovoľníckej činnosti. V každej nasledujúcej škole, do ktorej som chodil, som chodil do divadelného oddelenia, pretože vždy tam potrebovali deti, ktoré sú dobré v oblasti elektriny a techniky; a boli tam dievčatá. Nakoniec som študoval divadlo na vysokej škole a to sa pretavilo do mojej výroby filmov.

INZERCIA

foto/zdroj: archív Francisa Forda Coppolu

Keď ste pracovali na svojich prvých známych filmoch, ktoré ľudia najskôr kritizovali, ako ste pokračovali ďalej v snahe a viere, že budú úspešné a zároveň ignorovali negatívne názory?  

Vždy som mal pochybnosti o tom, čo som túžil robiť, napriek tomu som bol vždy nejak vytrvalý. Možno všetci kreatívni umelci čelia neistote, ale jej vyriešenie je práve tým úspechom.

Na základe čoho sa rozhodujete, aké filmy vytvoríte, aký žáner a s akým zameraním?

Tvorím len osobné “kúsky” alebo veci, ktoré sa má emocionálne a osobne dotknú.

Čo považujete za svoj najväčší úspech v živote?

Existenciu zrekonštruovaného a opäť skvelého „vinárstva Inglenook” v Napa Valley.

Coppola na konferencii v Santa Clara University Homepage SANTA CLARA UNIVERSITY | Foto/zdroj: Charles Barry

Ako funguje celá „režisérska rodina” a aké je vaše spojenie s inými režisérmi, ako sú Martin Scorsese alebo Steven Spielberg?

Amerika sa teší priateľskej koketérii mnohých svojich úžasných tvorcov. Poznáme jeden druhého a pomáhame si desaťročia. 

Čo si myslíte, že je ten limit v rámci filmovania? Kam sa uberá filmovanie?

Teraz, keď je „film“ digitálnym médiom (na rozdiel od fotochemického, mechanického), môže sa výrazne vyvinúť do štýlov a foriem, ktoré je ťažké si predstaviť. V podstate by to bolo ako pokúsiť sa predstaviť si filmy, ktoré budú robiť vaše vnúčatá. 

Nielen mňa zaujala hlava koňa vo filme Krstný otec. Bolo to ťažké byť ohľaduplný a zároveň sa snažiť získať takéto rekvizity? 

Nie, filmovanie je ilúzia. Keďže to bola skutočná hlava skutočného koňa, pochádzala od spoločnosti zameranej na výrobu krmiva pre psov a domáce zvieratá.

Čo by ste urobili vo filme, ktorý by ste mohli urobiť bez akýchkoľvek obmedzení?

Nič. Každý filmár má počas natáčania filmu veľa obmedzení.

foto/zdroj: archív Francisa Forda Coppolu

Viem, že je to pravdepodobne ťažká otázka pre filmového režiséra, avšak máte najobľúbenejší film? Ktorý to je? Prečo?

Vždy ma prekvapuje, keď ľudia prichádzajú so zoznamom najlepších desiatich „najväčších filmov“, pretože v skutočnosti existujú tisíce skutočne vynikajúcich filmov a majstrovských diel. Možno ich už bolo sto len v tichej ére. Ak sa ma pýtate na moju voľbu najlepšieho filmu vôbec, vedel by som ich jednoducho pomenovať sto. Ale určite by bol na zozname Kurosawu, možno aj Johna Hustona alebo Williama Wylera – nehovoriac o Andrzejovi Wajdovi  alebo Scorsesem alebo Spielbergovi alebo Pabstovi, Fellinim, Murnauovi a tak ďalej.

Kde a ako zvyčajne získavate inšpiráciu pre svoje filmy?

Z mojich osobných životných skúseností.

Existuje nejaký odkaz, ktorý by ste chceli odovzdať ľuďom?

Áno. Umenie je nevyhnutnou súčasťou moderného života, rovnako ako voda. V budúcnosti už nebude hlavným cieľom národa výroba* a produktivita, ale vzdelanie. Podľa slov Aristotela bude jednorazová výroba spotrebného tovaru a zdrojov zaobstaraná „nežijúcimi“ pracovníkmi. Štát bude nielen organizujúci subjekt budúcich generácií, ale aj školou, ktorá učí a povzbudzuje všetkých občanov, aby si užívali maximálne potešenie z priateľstva a vzdelávania.

*Výroba tovaru, ktorú nikto nepotrebuje alebo nechce, ale rastúci dopyt prostredníctvom reklamy, marketingu a vštepovania „potrieb“, ktoré v skutočnosti neexistujú na nič iné ako len na účely zhromažďovania bohatstva. 

Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a želáme množstvo osobných i pracovných úspechov!