Ilustračná fotografia: Vedúci pracovníci vo výrobe na prelome 19. a 20. storočia nemali dosť poznatkov, aby vedeli ľudí riadiť koncepčne. Zmenu priniesli metódy od F.W. Taylora.

Jav, keď jedna generácia ľudí tvrdí, že tá nasledujúca je lenivejšia a neochotná vynakladať úsilie, sa volá juvenoia. Je to bežný jav existujúci zrejme od nepamäti. Dnes už vieme, že to všeobecná pravda nie je, čoho dôkazom je dramatický vzostup životnej úrovne, technológií a tiež bezprecedentné množstvo každoročne prihlasovaných patentov. Mladým ľuďom nechýba ani vnútorná motivácia, ani zmysel pre zodpovednosť, konzistentnosť a vzdelávanie. Zároveň platí, že úspech v obchode či zamestnaní  nie je tým, čo by mali mladí ľudia považovať za ultimatívny životný cieľ. Ako to teda skĺbiť? Odpoveď je pomerne jednoduchá: vyvážením pracovného a súkromného života  v prípade väčšiny a často dobrovoľnou obetou lídrov.

Náročnú a spoločensky významnú úlohu tvorenia hodnôt a zvyšovania životnej úrovne obetovaním súkromných pohôd prezvali politici, podnikatelia i vedúci pracovníci vo firmách. To sú tí lídri. Má sa za to, že práve títo lídri poznajú spôsoby, ako ideálne viesť ľudí k spoločnému cieľu a systematicky na nich pracujú.

V ideálnom prípade je to tak, lenže nebolo to tak vždy.

Jedným z významných strojcov zmeny myslenia v západnom svete je Frederick Winslow Taylor.

Práve Taylorizmus, ako sa nazýva vedeckými metódami podložený manažment ľudí a pracovných procesov, podnietil zmenu vzťahu podnikov k zamestnancov. Zatiaľ čo do 19. storočia, teda na pokraji priemyselnej revolúcie, boli pracovné procesy stále v podstate voľné a závislé na konkrétnych zamestnancoch, po Taylorovej metóde nabrali veci iný smer.

INZERCIA

Frederick Winslow Taylor (20. marec 1856, Germantown, Pensylvánia, USA – 21. marec 1915, Philadelphia)

Princípy vedeckého manažmentu ľudí sa oveľa viac ako kedykoľvek predtým sústreďovali na správny výber zamestnancov na konkrétne úlohy podľa ich daností a ich následný rozvoj. Na zamestnanca sa prvýkrát začali firmy pozerať ako na veľký potenciál, ktorý čaká na odomknutie. Systematickými postupmi sa sledoval veľmi konkrétny zámer: zlepšiť vnútorné procesy vo firme, predovšetkým vo výrobe, a zvýšiť tak efektivitu, následne produktivitu a v konečnom dôsledku zisk.

Doba sa vyvinula, vedecký manažment tiež

Napriek úspechom, ktoré vedecký manažment priniesol, sa čoskoro ukázali aj jeho limity a nedostatky. Zjednodušený pohľad na človeka ako na súčasť stroja a zanedbanie sociálnych a psychologických aspektov práce viedli k demotivácii pracovníkov a v konečnom dôsledku postupnému zníženiu kvality práce. Nedostatočné zohľadnenie psychológie sa Taylora je z dnešného pohľadu pochopiteľné, pretože v danom čase nemal ako mať dostatok vedomostí z tejto oblasti.

Príkladom priaznivej zmeny sa stala automobilová výroba. Dnešní pracovníci v továrňach majú stále náročnú prácu, ale podstatne organizovanejšiu a s početnými benefitmi. Má sa za to, že líder a jeho podriadení majú fungovať ako tím. Foto: TESLA

Až 20. storočie prinieslo zásadnú zmenu paradigmy v chápaní práce a riadenia ľudí. Humanistické prúdy v psychológii a sociológii zdôraznili dôležitosť motivácie, spokojnosti a sebarealizácie pracovníkov. Vedci ako Elton Mayo a Abraham Maslow ukázali, že ľudia sú viac než len pracovné sily a že ich výkonnosť je ovplyvnená aj sociálnymi vzťahmi, uznaním a pocitom spolupatričnosti.

Čo sa vlastne zmenilo?

Vedenie remeselných firiem prešlo od autoritárskych a často neosobných prístupov k viac humanistickým a participatívnym modelom. Zatiaľ čo Taylorov vedecký manažment položil základy pre modernú výrobu, súčasné trendy kladú väčší dôraz na rozvoj ľudského potenciálu, tímovú spoluprácu a flexibilitu. Úspešné remeselné firmy sú tie, ktoré dokážu skĺbiť tradíciu s modernými manažérskymi nástrojmi a vytvoriť prostredie, v ktorom sa zamestnanci môžu rozvíjať a naplno využívať svoj potenciál.

Princípy vedeckého manažmentu od Taylora sú konečne dostupné v slovenčine

Po 113 rokoch prichádza v slovenčine

Odkaz F.W. Taylora ostáva aktuálnym dodnes, pretože jeho metódy sa síce časom vylepšili a základ ostal zachovaný. Riadenie ľudí vyslovene vedeckými metódami s plánovaním, kontrolou a rozvojom ľudského potenciálu ako pracovného prostriedku je aktuálny stále. A je osobnou povinnosťou každého lídra, manažéra, riaditeľa a vôbec všetkých nadriadených, aby tieto metódy poznali a v prispôsobenej miere uplatňovali.

Doteraz v slovenskom predaji chýbal slovenský preklad knihy The Principles of Scientific Management, ktorá zmenila najmä západný svet. Teraz konečne prichádza vďaka Nadácii United Philanthropy, ktorá v minulosti vydala vzdelávacie publikácie Paradox prosperity, Dilema inovátora či publikáciu o rozvoji Singapuru Z tretieho sveta medzi elitu. Jej najnovší príprastok do portfólia má názov Princípy vedeckého manažmentu v predaji bude už v októbri 2024.

Odborná verejnosť je z knihy nadšená

Knihu mali príležitosť prečítať významné osobnosti slovenského podnikateľského prostredia a ekonomiky. Vrelé prijatie odbornou verejnosťou napokon reprezentuje aj krstný otec publikácie Ivan Šramko, člen výboru audítorov EIB a guvernér NBS v rokoch 2005 až 2010:

Od vydania tejto knižky uplynulo už viac ako 110 rokov a bola to priekopnícka kniha, ktorá zmenila pohľad na riadenie podnikov. Je to klasické dielo v oblasti manažmentu a autor a jeho myšlienky majú stále aktuálny vplyv. Analyzuje riadenie podnikov na základe vedeckých princípov a nie ako dovtedy využívaná „palcové metóda” postavená na základe zabehnutej praxe.

Význam Taylorovej práce zdôraznil aj fakt, že sa ňou zaoberal aj U S. kongres, ktorý vyzdvihol jej pozitíva. Najmä zlepšenie efektívnosti a prosperity firiem. Poukázal aj na negatíva – najmä prílišnú moc v rukách manažérov a dôraz na mechanické aspekty práce. Silný odpor voči niektorým princípom uvedených v tejto knižke sa postupne vytvoril najmä v amerických odboroch, ktoré kritizovali, že robí zo zamestnancov robotov a vytvára na nich príliš veľké pracovné tlaky. Postupne v nasledujúcich desaťročiach boli tieto tézy doplnené o upravené, ale aj zostali aktuálnymi.

Vo svojej mnohoročnej praxi som sa u nás len výnimočne stretol s analýzou a snahou zlepšiť spôsob riadenia alebo s vedeckým manažmentom. Táto publikácia, ale aj iné modernejšie z tejto oblasti, by sa moli stať stálou inšpiráciou pre vedúcich zamestnancov. A to nielen v priemyselných podnikoch, ale aj v službách a verejnej správe.