Mnoho zamestnancov je vystavených vysokým nárokom zo strany zamestnávateľa. Syndróm vyhorenia netrápi len staršie generácie, výnimku netvorí ani pracujúca generácia Z, či dokonca študenti.

Síce ešte donedávna išlo o tému, ktorá bola relatívne tabu, v súčasnosti v spoločnosti čoraz viac rezonuje. Ako sme uviedli v našom predošlom článku, jedným z príkladov je novozélandská politička Jacinda Ardern, ktorá na vlastnej koži zažila príznaky vyhorenia. Po viac ako päťročnom pôsobení na funkcii premiérky sa rozhodla odstúpiť, nakoľko mala pocit, že už nemá viac energie na to, aby svoju prácu vykonávala spravodlivo. Na základe toho spoločnosť verí, že ide o významný krok k normalizácii diskusií o zdraví a práci.

Pokiaľ ide o Slovensko, jeden z prieskumov z roku 2020 poukázal na to, že v prípade kontroly nad osobným životom pociťovalo príznaky vyhorenia až 58 % respondentov. Naopak žiadne príznaky necítili len 3 % opýtaných.

Problém mladých pracovníkov

Mileniáli a generácia Z patria ku skupine pracovníkov, ktorí by mali byť najvýkonnejší. Avšak cez stúpajúce nároky zo strany zamestnávateľov mnohí z nich nemajú dostatok energie a svoju prácu považujú za utrpenie.

Ako píše portál Interez, sú prípady, kedy dávajú v práci výpoveď, síce vedia, že bez nej si nebudú mať za čo zaplatiť základné životné potreby v podobe nájmu a potravín. Tento novodobý fenomén nesie názov Great Burnout, čo v preklade znamená veľké vyhorenie. Mladí ľudia sa sťažujú na prepracovanosť či nedostatočné finančné ohodnotenie. Zároveň v práci trávia mnoho času aj na úkor ich osobného života, čo im bráni mať romantické vzťahy.

Mladšie generácie sú čoraz viac vystavené pracovnému stresu. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Tento životný štýl ich vedie k stresu, pričom ani na konci týždňa nepociťujú pocity úľavy. Avšak aj napriek týmto argumentom ich generácia X a generácia Baby Boomerov považuje za lenivých. Štatistiky ale poukazujú na to, že až 50 % pracujúcich vo veku 25 až 55 rokov pociťuje skutočné pocity vyčerpania. Zároveň až tretina opýtaných má pocit prepracovanosti a uvažuje nad tým, že podá výpoveď.

Výskumu sa zúčastnilo 1 400 obyvateľov Austrálie. Zároveň z neho vyplýva, že za tieto pocity môže aj lockdown, ktorý počas covidovej pandémie trval niekoľko mesiacov. Aj na základe toho mnoho ľudí zistilo, že im vyhovuje viac práca z domu.

Duševné zdravie na prvom mieste

Z uvedených informácií vyplýva, že mladšie generácie zvyknú dávať výpoveď, aby uprednostnili svoje duševné zdravie. Aj preto sú známe pod prívlastkom generácií terapie.

Report Mental Health at Work z roku 2019, za ktorým stojí nezisková organizácia Mind Share Partners, uvádza, že až 50 % mileniálov a 75 % členov generácie Z stavia svoje psychické zdravie pred kariérou, informuje Forbes. Pokiaľ ide o generáciu Baby Boomers, o tento jav ide iba v 10 % prípadov.

Za týmto problémom stojí najmä to, že spoločnosti a ich vedúci predstavitelia v mnohých prípadoch nedokážu vytvoriť firemnú kultúru, ktorá vie zamestnancov dostatočne podporiť. Na základe toho pracovníci strácajú motiváciu k produktivite, ktorá poháňa ich pracovné výkony. Mnoho podnikov preto začalo ľuďom ponúkať benefity v podobe plateného voľna alebo príležitostných dní duševného zdravia, avšak to nestačí.

Pocity vyhorenia pociťuje aj mnoho Slovákov. Zdroj: pexels.com

Kľúč harmonického pracoviska tvorí komunikácia o duševnom zdraví. Poukazuje na to aj marketingový riaditeľ G2 Rayn Bonnici.

„Problémy som držal v tajnosti pred všetkými ľuďmi, s ktorými som spolupracoval. Bol som presvedčený, že by sa na mňa ľudia pozerali ako na poškodený kus. Až keď som na zlepšení svojho duševného zdravia začal skutočne pracovať, uvedomil som si, že ostatní ľudia môžu cítiť rovnakú hanbu a strach,“ približuje svoju skúsenosť Bonnici. Na základe nich na sieť LinkedIn pravidelne pridáva príspevky, v ktorých spomína terapiu, ktorej sa zúčastňuje.

Ako milovať svoju prácu?

Jedným základným pravidlom pozitívneho pracovného prostredia je nájsť vo svojej práci vášeň. V tomto prípade existuje nižšia miera vyhorenia, ale aj toho, že budete musieť zmeniť prácu.

Podľa jednej štúdie spoločnosti Adobe, ktorá sa realizovala na vzorke  5 500 zamestnaných jedincov, až 56 % respondentov vo veku 18 až 24 rokov plánuje v nasledujúcom roku zmeniť prácu, uvádza Forbes.

Mnohí zamestnanci si prešli vyhorením aj počas covidovej pandémie, kedy mali pocit, že ich manažér pochybuje o ich produktivite. Zväčša išlo o mladých pracovníkov, ktorí doposiaľ nemali možnosť preukázať svoje schopnosti. Aj na základe toho sa odporúča si zakázať neustálu pracovnú vyťaženosť, ktorá vedie k vyčerpanosti. Zároveň by sa mali jedinci orientovať viac na výsledky, nie na formu prácu.