Objav v gibraltárskej jaskyni
Gibraltárska jaskyňa môže ozrejmiť kultúru neandertálcov
Gibraltárska jaskynná komora Clive Finlayson a jeho tím vedcov, ktorí vykopávajú jaskynnú sieť na Gibraltárskej skale objavili nepreskúmanú komoru. Pred svetom bola uzavretá najmenej 40 000 rokov. Podľa Finlaysona, evolučného biológa a riaditeľa Gibraltárskeho národného múzea, jaskyňu zapečatili pred zvyškom sveta skala a sediment. Vedci sa dnes domnievajú, že gibraltárska jaskyňa môže ozrejmiť kultúru a… Prečítať celé
Gibraltárska jaskynná komora
Clive Finlayson a jeho tím vedcov, ktorí vykopávajú jaskynnú sieť na Gibraltárskej skale objavili nepreskúmanú komoru. Pred svetom bola uzavretá najmenej 40 000 rokov. Podľa Finlaysona, evolučného biológa a riaditeľa Gibraltárskeho národného múzea, jaskyňu zapečatili pred zvyškom sveta skala a sediment. Vedci sa dnes domnievajú, že gibraltárska jaskyňa môže ozrejmiť kultúru a zvyky neandertálcov žijúcich v tejto oblasti. Jaskyňu Vanguard (súčasť Gorhamovej jaskyne) začali odborníci skúmať už v roku 2012. Vanguard je zároveň jedným z posledných známych sídel neandertálcov v Európe.
Objavy v 13-metrových komorách
Skupina vedcov sa snažila zistiť skutočné rozmery jaskyne Vanguard, ale aj to či sa v nej nachádzajú nejaké pieskom upchaté priechody. Narazili tak na medzeru v sedimente, ktorú rozšírili a preliezli. Ocitli v jaskynnom priestore dlhom 13 metrov, kde zo stropu viseli stalaktity. Všimli si aj rozbité závesy na skalách spôsobené starovekým zemetrasením. Keďže bola komora uzavretá od zvyšku jaskyne, stiekla tak do nej voda a vytvorila usadeniny soli známe ako stalaktity.
„Svojím spôsobom je to skoro ako objaviť hrobku Tutanchamóna – idete do priestoru, v ktorom nikto nebol 40 000 rokov“, povedal pre britské noviny The Guardian Finlayson.
Ďalšími objavmi v jaskyni boli roztrúsené kosti rysa, hyeny, supa a škrabance na stenách patriace neznámemu mäsožravcovi. Pazúry sa podobali medvedím, avšak boli príliš malé, a to priviedlo riaditeľa k hypotéze o rysovi. Najpozoruhodnejším objavom bolo podľa neho nájdenie veľkej surmovky – morského ulitníka. Tento kus jaskyne je dnes približne 20 metrov nad morom, to znamená, že ulitníka tam niekto vzal pred 40 000 rokmi. Dokazuje to prítomnosť ľudí v jaskynných komorách, no vedci naďalej skúmajú vzorky sedimentu a prítomnosť DNA.
Hlbšie skúmanie neandertálcov
Výskumný tím objavil dostatok dôkazov o výskyte neandertálcov – od ohnísk a kamenných nástrojov, až po pozostatky zabitých zvierat akými boli jelene, kozorožce, tulene a delfíny. Pred štyrmi rokmi našla Finlaysonova skupina mliečny zub približne štvorročného neandertálskeho dieťaťa. Na základe objavených kostí hyen mohli mať v komore brloh a dieťa tam odtiahli práve ony.
Vedci dúfajú, že ďalšie kopanie by mohlo viesť k bočným komorám alebo pohrebisku. Predpokladá sa, že zvyšná práca bude trvať ešte desaťročia, prípadne viac. Nádej ale vkladajú do odoberania vzoriek DNA, pomocou ktorých chcú odhaliť ďalšie stopy životného štýlu neandertálcov – vrátane pohrebných rituálov.
„Jaskyne nám poskytli veľa informácií o správaní neandertálcov, povedal Finlayson. Ďaleko od starého pohľadu na brutálne bytosti podobné opiciam si uvedomujeme, že v každom ohľade boli ľuďmi schopnými väčšiny vecí ako dnešní moderní ľudia.“
Finlayson verí, že jeho práca v jaskyni Vanguard mení stereotypný obraz neandertálcov opisujúci divých lovcov zveri. Okrem zmasakrovaných zvierat našli aj lastúry a to dokazuje, že jedli mäkkýše z pobrežia. Lovili veľké vtáky, akým je napríklad orol kráľovský (predpokladalo sa, že ho chytiť nedokázali), no našli sa i pozostatky tuleňov a delfínov. Mohli vedieť vyplávať, prípadne sa orientovať na mori.
Profesor Clive Finlayson mal pri vstupe do samotnej jaskyne husiu kožu a označil ho ako najvzrušujúcejší objav jeho kariéry. Ide len o prvú fázu výkopu , pretože komora je iba strechou jaskyne a na to, aby ju odkryli potrebujú zistiť omnoho viac. Nevylučujú sa objavy v rámci celej, doposiaľ neprebádanej jaskyne. Profesorovým cieľom nebolo len nájdenie kostlivcov, ale ich hlbšie poznanie. Kto boli, ako žili, ako zomreli a prežili naši neandertálski predkovia.
„Som hrdý na to, že som si dal urobiť test, na základe ktorého som zistil niečo úžasné. Moja DNA obsahuje dvojpercentný neandertálsky gén.“
Objavenie nových poznatkov v oblasti kultúry neandertálcov predstavuje veľký historický prelom, ktorý sa podľa prognóz vedcov dočká svojho pokračovania.
Zdroje: www.cbc.ca , www.theguardian.com , edition.cnn.com