Greenwashing sa vyskytuje v malých aj veľkých spoločnostiach, no vplyv zostáva rovnaký. Narúša dôveru zákazníkov v udržateľnosť a vytvára negatívne vplyvy na životné prostredie. Nazretie na niektoré najvýznamnejších prípadov a ich pochopenie vám pomôže pri boji proti dezinformáciám o klíme.

V spojitosti s globálnym tlakom na znižovanie emisií oxidu uhličitého a bojom proti klimatickým zmenám sa tento pojem stáva bežným prídavným menom pri mnohých významných spoločnostiach a módnych značiek. Príklady nájdete takmer…všade. Ale o čo vlastne ide?

Čo je to Greenwashing?

Greenwashing môže byť rovnako rafinovaný ako zavádzajúci výber balenia až po spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá, ktoré o sebe tvrdia, že sú ekologickým šampiónom. Ide o škodlivý a klamlivý spôsob reklamy, ktorá nepravdivo tvrdí, že spoločnosť je šetrnejšia k životnému prostrediu, než v skutočnosti je. Firmy však zostávajú nepotrestané a nenesú žiadnu zodpovednosť.

V podnikaní sa vyskytuje pomerne často. Spotrebitelia si našťastie čoraz viac uvedomujú vplyvy svojich činov na životné prostredie. To vedie globálne trhy a spoločnosti k aktívnemu posunu smerom k podnikaniu opatrení na boj proti ich vplyvom na životné prostredie. Greenwashing je však stále prítomný napriek tomu, že prechod k čistejšej budúcnosti je v plnom prúde.

My sme tí, ktorí môžu povedať nie. Ak nebude dopyt zo strany spotrebiteľa, spoločnosti budú musieť svoj prístup prehodnotiť. Zdroj: Pexels.com

Prečo sa spoločnosti rozhodnú ísť cestou zavádzania?

Na greenwashingu sa do určitej miery aktívne podieľajú rôzne spoločnosti, priemyselné odvetvia a vlády. Často je to snaha uspokojiť dopyt po udržateľných riešeniach bez toho, aby sa zmenil súčasný status quo. V niektoré odvetviach je zavádzanie jednoduchšie odhaliť. Napríklad priemysel fosílnych palív sa často premenuje na „zelený“ a šetrný k životnému prostrediu presadzovaním myšlienky „čistého uhlia“ alebo podporovaním zemného plynu ako udržateľného zdroja energie. Navyše uhlíkové kompenzácie, ktoré si letecké spoločnosti účtujú ako možnosť pre klientov, majú minimálny vplyv na životné prostredie.

McDonald’s – zelené iniciatívy a papierové slamky

Pamätáte si na kauzu z roku 2019? Gigant rýchleho občerstvenia predstavil kampaň na zníženie počtu jednorazových plastov vo svojich predajniach. Hlavným cieľom bolo nahradiť všetky plastové slamky alternatívami z recyklovateľného papiera. Kampaň bola mimoriadne úspešná v tom, že McDonald’s vykreslila ako kľúčovú zainteresovanú stranu pri znižovaní plastového odpadu a prijímaní udržateľných riešení.

Tieto nové papierové slamky však nie sú recyklovateľné a ich získavanie a výroba vyvolali pohoršenie. To viedlo k verejnému potlačeniu kampane.  McDonald’s aj napriek tomu svoju myšlienku naďalej prezentuje. Zástancovia ekológie navrhujú možnosti, ako napríklad nepoužívať vrchnáky alebo slamky, ale namiesto toho piť priamo z pohára. Zatiaľ – márne.

Nahradením plastových slamiek sa problém nevyriešil. Naopak – vznikol ďalší. Mokré papierové slamky sa recyklovať nedajú vôbec. Zdroj: Pexels.com

Volkswagen  – Podvádzanie pri emisných testoch

Automobilku Volkswagen v roku 2015 falšovala správy o emisiách na niekoľkých radoch svojich dieselových vozidiel. To viedlo k súdnym sporom a miliardovým pokutám. Nemecký výrobca, ktorý chce využiť rastúcu skupinu spotrebiteľov, ktorí sa zaujímajú o cenovo dostupnú dopravu s nízkymi emisiami uhlíka, označil svoj nový rad dieselových vozidiel za jednu z najekologickejších dostupných možností a údajne mal na to osvedčenie.

Svet niekoľko rokov jeho vozidlá považoval za jedny s  najnižšími emisiami na trhu, pokiaľ ide tie so spaľovacími motormi. Až kým si Agentúra pre ochranu životného prostredia USA neuvedomila, že autá produkujú až 40-krát viac emisií, ako sa v skutočnosti uvádzalo. Volkswagen falšovanie svojich údajov a zavádzanie verejnosti poprel. Odôvodnil to s tým, že nesprávne pochopil požiadavky na testovanie.

Pri vozidlách je téma ekológie a udržateľnosti diskutabilná. Zdroj: Pexels.com

Nestlé

V roku 2018 Nestlé vydalo neočakávané vyhlásenie. Uviedlo, že má ambície, aby ich obaly boli 100 percentne recyklovateľné alebo opätovne použiteľné do roku 2025. Environmentálne skupiny a iní kritici však poukázali na to, že spoločnosť nezverejnila jasné ciele ani časový harmonogram. Údajne chce spotrebiteľom pomôcť  uľahčiť recykláciu.

Organizácia Greenpeace na to reagovala vydaním vlastného vyhlásenia, v ktorom uviedla: „Vyhlásenie Nestlé o plastových obaloch obsahuje viac rovnakých ekologických krokov na riešenie krízy, ktoré pomohla sama vytvoriť. V skutočnosti to neposunie ihlu smerom k znižovaniu jednorazových plastov zmysluplným spôsobom, pričom ako najväčšia potravinárska a nápojová spoločnosť na svete nastavuje neuveriteľne nízky štandard.“ Vo výročnej správe Break Free From Plastic za rok 2020 spoločnosť Nestlé spolu s Coca-Cola a Pepsi už tretí rok po sebe označili za najväčších svetových znečisťovateľov plastov.

Coca-Cola – najväčší svetový znečisťovateľ v oblasti plastov obvinený z ekologického marketingu

Americká spoločnosť Coca-Cola bola obvinená z greenwashingu v dvoch rôznych prípadoch. Najskôr propagovala svoj nový rad verzie s nízkym obsahom cukru Coca-Cola Life ako „zelenú, zdravú alternatívu“, potom hlásala, že chce znižovať plastový odpad.

V oboch prípadoch sa spotrebitelia nenechali oklamať. Po tom, čo odborníci na výživu zdôraznili, že nápoj stále nie je zdravý, Coca-Cola Life zmizla z regálov. Označenie s nízkym obsahom cukru kupujúcich zavádzalo o celkovom obsahu sladidla. Ikonický nápoj je jedným z najväčších svetových znečisťovateľov plastov patrí medzi najviditeľnejšie príklady greenwashingu.

Coca-Cola je jeden z najväčších plastových znečisťovateľov. Slovensko je jedna z mála krajín, v ktorých môžeme fľaše zálohovať a kompenzovať ekologickú stopu recykláciou. Zdroj: pixabay

Značky rýchlej módy

H&M, Zara a Uniqlo? To je len niekoľko fast fashion značiek, ktoré obľubujú zavádzanie. Títo módni giganti prispievajú k obrovskému množstvu textilného odpadu spôsobeného odevným priemyslom. Podľa neziskovej organizácie ReMake je 80 percent vyradených textílií na celom svete spálených alebo uložených na skládkach. Opätovne sa používa alebo recykluje len 20 percent.

Značky rýchlej módy majú vo zvyku propagovať svoje zelené iniciatívy aj napriek tomu, že ide o malú časť ich výrobkov. Napríklad v roku 2019 spoločnosť H&M uviedla na trh svoj vlastný rad „zeleného“ oblečenia s názvom Conscious. Tvrdí, že používa „organickú“ bavlnu a recyklovaný polyester. Ide však len o marketikgovú taktiku.  Poslanie línie „Conscious“ hovorí: „Vyberte si z našich udržateľných módnych kúskov, vďaka ktorým budete vyzerať a cítiť sa dobre.“ Neexistuje však jednotná právna definícia pre marketingovo priaznivé slová, ako napríklad „udržateľný“, „zelený“ alebo „šetrný k životnému prostrediu“. Spoločnosť H&M aj napriek tomu kritizoval Nórsky úrad pre zákazníkov za zavádzajúci marketing. Poskytnuté informácie týkajúce sa udržateľnosti neboli dostatočné, najmä vzhľadom na to, že kolekciu Conscious propaguje ako kolekciu s environmentálnymi výhodami. H&M sa dnes snaží svoju reputáciu napraviť.

Dopyt po rýchlej móde aj napriek mnohým ekologickým kauzám neklesá. Naopak. Pribúdajú ďalšie a ďalšie pobočky známych reťazcov s nekvalitným oblečením. Zdroj: Pexels.com

ZDROJ: energytracker.asia, earth.org