[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

V čom je nový koronavírus odlišný od SARS?

SARS, ktorý tiež pochádzal z Číny a strašil svet od konca roka 2002 do polovice roka 2003 a vyžiadal si takmer 800 životov, sa od nového koronavírusu líši najmä jeho kratšou inkubačnou dobou. Vedci potvrdili, že nový koronavírus sa prenáša aj počas prvotných dní od nakazenia, keď ešte nemá nakazený žiadne príznaky. Navonok sa tak javí ako zdravý človek, čo znamená, že bezproblémovo prejde testami teploty na letiskách, vlakových staniciach a iných zariadeniach a bude môcť nevedome ďalej šíriť nákazu. Z tohto pohľadu je nový koronavírus nebezpečnejší ako SARS.

INZERCIA

Ďalším významným rozdielom medzi oboma vírusmi je prístup čínskej vlády. Po vypuknutí SARS sa čínska vláda snažila viac ako pol roka zabrániť verejnosti dozvedieť sa o nákaze. Nedostatok informácií spôsobil, že ľudia sa nechránili a nakazilo sa oveľa viac ľudí ako by sa nakazilo, ak by boli včas informovaní.

To boli ale časy, keď ešte prakticky neexistovali sociálne siete a lietalo sa globálne oveľa menej ako dnes. Po prepuknutí vírusu a úniku informácií v roku 2003, následne čínsky ľud vinil vládu za úmrtie svojich blízkych.

Čínska vláda neberie nový koronavírus na ľahkú váhu a rozhodla sa prijať otvorený prístup s tým, že pravidelne informujte o víruse už od prvých prípadov, ktoré sa objavili v decembri 2019. Vláda si uvedomuje, že jej legitimita je postavená na spokojnosti ľudu a vie, že nedokáže zastaviť tok informácií o víruse a to aj napriek tomu, že do značnej miery „moderuje“ všetky v Číne používané sociálne média.

Keďže sa v rokoch 2002 a 2003 nerealizovalo toľko medzinárodných letov ako v súčasti, je pravdepodobné, že by si SARS vyžiadal oveľa viac obetí ak by sa objavil v dnešných podmienkach. Je tiež viac než pravdepodobné, že skutočný počet obetí SARS bol násobne vyšší ako oficiálne čísla, ktoré deklarujú necelých 800 úmrtí. To je spôsobené už spomínaným zamlčaním informácií o víruse, ktoré spôsobilo, že veľké množstvo úmrtí nielen v Číne ale aj v okolitých ázijských krajinách nebolo nikdy klasifikované ako SARS. 

V súčasnosti (čas písania článku koniec januára 2020) je takmer nemožné určiť či bude mať nový koronavírus z Číny silný dopad celý svet. Z mojej skúsenosti so životom v Číne však viem, že čínska vláda vníma tento vírus ako veľkú hrozbu – o tom svedčí najmä ich spolupráca so Svetovou obchodnou organizáciou (WHO).

Čína má za sebou dlhú históriu a jej panovníci si od začiatku mysleli, že je lepšia ako ostatné národy, preto je aj dali meno Zhongguo (中国), čo znamená krajina stredu. Tento názov používajú Číňania doteraz. V mnohom vypovedá o ich predstave kultúrnej a národnej nadradenosti. S bezprecedentným ekonomickým pokrokom, ktorý dosiahli za posledné dekády, si nedokážem predstaviť lepší spôsobom ako dokázať svoje schopnosti „Západu“, ako zvládnuť nákazu vo vlastnej réžii s tým, že by ich vedci dokázali vynájsť liek na nákazu, alebo aspoň účinnú vakcínu.

Je však očividné, že si čínski vedci aj napriek mobilizácii síl s novým koronavírusom nevedia poradiť a preto sú ochotní spolupracovať so zahraničnými organizáciami. To svedčí o to tom, že koronavírus je vnímaný ako hrozba pre čínsky ľud a politický režim. 

Nielen zvýšený pohyb globálneho obyvateľstva, ale aj poddimenzovanosť čínskeho zdravotníctva môžu byť kameňom úrazu pri novom koronavíruse.

Problémom pri zvládaní nového koronavírusu v Číne je aj nedostatok lekárov. Čína má na 1000 obyvateľov podľa oficiálnych štatistík iba 1,8 lekára, pričom na Slovensku je toto číslo na úrovni 2,5 lekára a v škandinávskych krajinách dosahuje 4,5 lekára na 1000 obyvateľov a viac. V praxi to znamená, že všeobecný lekár má v Číne v priemere 3 minúty na jedného pacienta, čo je rozhodne nedostačujúce (nielen) pri novom koronavíruse. Číňania sa navyše do veľkej miery spoliehajú na ľudových liečiteľov a bylinkárov, takže mnohí nakazení ani nevyhľadávajú kvalifikovanú pomoc. 

Netreba však zabúdať ani na úplne laxné (alebo absentujúce) hygienické štandardy v Číne. Počas života v Číne som sa snažila vyhýbať vonkajším trhom s potravinami, na ktorých sa predávali čerstvé zvieratá rôznych druhov. Párkrát som sa im, samozrejme, nevyhla alebo som tam išla zo zvedavosti. Hygienické podmienky na týchto miestach sú absolútne nevyhovujúce. Moja prvá návšteva bola, nanešťastie, v lete. Vonku bolo viac ako 28 stupňov Celzia a na trhu predávali bez akékoľvek chladenia rybie, bravčové či hovädzie mäso, s tým, že mali k dispozícií aj živé zvieratá, ktoré pre zákazníka „zabili“ priamo na mieste. Krvavé chodníky, smrad a okolo bežiace potkany vám nemusím snáď ani spomínať… 

Aké môže mať nový koronavírus dopady na globálny obchod?

Väčšina svetovej výroby sa v súčasnosti koncentruje v Číne. Dôvody prečo tomu tak je a historický základ tohto fenoménu som vysvetľovala v mojom predošlom článku. Práve kvôli tejto skutočnosti môže mať nový koronavírus bezprecedentný vplyv na globálny obchod a zásobovanie. 

Mesto Wuhan v centrálnej čínskej provincii Hubei, ktoré bolo v štvrtý januárový týždeň roku 2020 prakticky hermeticky odstrihnuté od zvyšku Číny, nemá zatiaľ signifikantný vplyv na medzinárodný obchod. Situácia vo Wuhane má však silný negatívny dopad na automobilky General Motors, Nissan, Renault, Honda, či PSA Group, pod ktorú spadá napríklad Citroen a Peugeot. Tieto automobilky vyrábajú väčšinu alebo všetku svoju produkciu áut určených pre čínsky trh práve v tomto meste. Celkovo tvoria príjmy z predaja automobilov v Číne, práve z tovární vo Wuhane, od 5 percent až do viac ako 10 percent globálnych tržieb týchto automobiliek. Vzhľadom na to, že väčšina produkcie z továrne je určená práve pre čínsky trh, sa pravdepodobne straty pre zmienené automobilky prejavia predovšetkým v podobe ušlého zisku z predaja automobilov v Číne. Nemožno však vylúčiť, že pracujú s komponentmi, ktoré sa nevyrábajú na žiadnych iných miestach. To môže znamenať ich nedodanie do globálnych zásobovacích reťazcov, ktoré môže spôsobiť, že výroba určitých modelov automobilov bude musieť byť odložená o niekoľko mesiacov. S tým sa, samozrejme, budú spájať straty pre výrobcov a poškodenie dobrého mena. 

Krízu v podobe koronavírusu začínajú pociťovať aj luxusné značky. Akcie LVMH, Gucci, Kering či Cartier zaznamenali pokles niekoľko percent. Tieto značky sa výrazne spoliehajú na kúpnu silu čínskeho obyvateľstva a to aj počas sviatkov Čínskeho nového roku. Tento rok sú však sviatky poznamenané strachom a ľudia sa miesto kabelkami a luxusnými šperkami zásobujú potravinami. 

Je viac než isté, že luxusné značky zaznamenajú ďalší pokles cien akcií. Ten bude spôsobený dočasným širokospektrálnym zrušením skupinových zájazdov čínskych turistov do zahraničia. Európa patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie turistické destinácie pre čínskych turistov. V roku 2018 navštívilo „Starý kontinent“ viac 6 miliónov Číňanov. S rastúcim hospodárskym pokrokom rastie aj životná úroveň obyvateľstva a s ňou aj apetít po luxusných tovaroch. V roku 2019 Číňania nakúpili viac ako polovicu svetových luxusných tovarov. Dôležitým faktom je, že kupovať luxusné tovary v Číne nie je pre bohatých Číňanov vôbec cool. Na luxusné tovary predávané v krajine tiež uplatňuje Čína extra daň z luxusu, ktorá presahuje 30 percent hodnoty týchto tovarov. Práve preto väčšina Číňanov uprednostňuje nákup luxusných statkov v zahraničí, v poslednej dobe predovšetkým v Európe a USA. Zákaz cestovania pre skupiny z Číny bude mať preto nepriaznivý vplyv na luxusné módne značky. Okrem toho je potrebné brať do úvahy a ďalšie ekonomické prínosy z ich cesty, o ktoré bude Európa ukrátená, ako napríklad príjmy leteckých spoločností, ich výdavky v reštauráciách, platby za ubytovanie, či nákup suvenírov a ďalších statkov. 

Napriek zmieneným oblastiam bude podľa mňa kľúčový pre určenie dopadu nového koronavírusu na globálny obchod, vývoj v čínskej provincii Guangdong ležiacej na juhu Číny pri Hongkongu. Táto provincia má vyše 110 miliónov obyvateľov a produkuje sa v nej takmer štvrtina všetkých tovarov Číny určených na vývoz. Guangdong sa orientuje predovšetkým na elektroniku a nábytok a nachádzajú sa v nej mestá Guangzhou, v ktorom sa koná dvakrát ročne najväčší importno-exportný veľtrh, známy ako Canton Fair, a mesto Shenzhen, ktoré je známe ako „čínske Silicon Valley“. Drvivá väčšina všetkých iPhonov je vyrobená práve v tejto provincii. Provincia vyrába aj viac ako 70 percent všetkých svetových smartfónov, viac ako 80 percent všetkých klimatizácií a viac ako 90 percent všetkých osobných počítačov vrátane laptopov. Provincia hlási prvé prípady a je pripravená sa hermeticky odstrihnúť za účelom zabránenia ďalšej nákazy z ostatných častí Číny. Ak sa ale nákaza v tejto provincii rozšíri a výroba nebude po Čínskom novom roku obnovená, možno očakávať katastrofálne následky pre globálne zásobovanie a ponuku tovarov. 

Čo bude ďalej?

Hrozbou rozšírenia koronavírusu v Európe sú nedostatočné kontroly na vstupe, ktoré sú z môjho pohľadu pri takejto hrozbe nepochopiteľné. Netreba tiež zabúdať na desiatky letov, ktoré z Číny prichádzajú do európskych krajín každý deň. V rámci Číny sa vedia ľudia presúvať relatívne rýchlo, nakoľko majú k dispozícií okrem rozsiahlej sietí leteckých liniek aj sieť rýchlovlakov, ktorá pokrýva viac 30 tisíc kilometrov. To znamená, že aj z odľahlejších miest sa dokážu dostať Číňania za pár hodín do metropol, z ktorých sa lieta (aj) do Európy. Zo Šanghaja napríklad každý deň ráno odlieta let s viac ako 200 pasažiermi smerujúcimi do Viedne… Z tohto pohľadu je preto pre nás koronavírus veľkou hrozbou.

Nemôžeme však podceňovať disciplinovanosť Číňanov a autoritatívnu moc čínskej vlády, ktorá na ľudí funguje. Možnosť zatvoriť hranice a prakticky hermeticky uzatvoriť viac ako tucet nakazených miest je rozhodne pozitívnym opatrením pre zabránenie ďalšieho šírenia nákazy. V súčasnom stave je však náročné určiť či nie je aj napriek opatreniam príliš neskoro na zabránenie ďalšieho šírenia vírusu.

Najväčším problémom a prakticky aj testom závažnosti koronavírusu sú oslavy Čínskeho nového roka. Tie kulminovali v tretí a štvrtý januárový týždeň. Počas nich sa presunulo iba v rámci Číny viac ako 800 miliónov ľudí. Vzhľadom na fakt, že vírus môže človek šíriť viac ako 14 dní bez toho, aby vykazoval príznaky nákazy, možno očakávať, že reálnu hrozbu spojenú s ním bude možné posúdiť počas prvých dvoch februárových týždňov, keď sa prejavia príznaky obyvateľstvu, ktoré sa presúvalo za účelom navštívenia rodín počas sviatkov. 

Dúfajme, že sa vírus podarí zastaviť… ak sa to ale nestane včas, až vtedy si uvedomíme, ako sme závislí od Číny…