Graffiti vs street art (Foto: Алексей Васильев)

Pri prechádzke mestom takmer vždy narazíme na posprejované steny a múry. Čo z toho je umenie a čo vandalizmus? Vedeli ste o tom, že nasprejované a namaľované obrázky na budovách predstavujú pouličné umenie, street art, zatiaľ čo nápisy patria pod graffiti. V tomto článku si predstavíme oba tieto umelecké smery, ktoré by sme mohli nazvať aj subkultúrami. Povieme si aké sú medzi nimi rozdiely a čo majú spoločné.

Aj v našich mestách si pozorný pozorovateľ všimne tichý boj medzi členmi týchto dvoch klubov. Ako príklad si však uvedieme štvrť Bushwick v Brooklyne.  Podľa stránky columbia.edu  tvorí túto štvrť niekoľko blokov, kde majú pouliční umelci povolenie maľovať nástenné maľby na steny budov. Táto oblasť sa stala tak známou, že ju navštevujú umelci z celého sveta. Nedávno sa však na nástenných maľbách objavilo niečo nové, neónové smajlíky. Pre náhodných okoloidúcich zostanú tieto smajlíky buď nepovšimnuté, alebo si pomyslia, že je to dielo nejakého svojrázneho umelca. V skutočnosti sú však tieto smajlíky umeleckými nálepkami, ktoré používajú pouliční umelci, ktorí maľovali steny, aby zakryli značky na ich dielach od autorov graffiti. Takéto značkovanie a prekrývanie tvorby niekoho iného môžeme považovať za viac ako vandalizmus. Sledujeme a stávame sa súčasťou pouličnej bitky medzi umelcami graffiti a street art.

Čo sú to graffiti?

Podľa dictionary.com sú graffiti buď formou vandalizmu, alebo formou umenia, alebo oboje súčasne. Podľa definície sa graffiti týka označení,  slov, iniciál alebo kresieb, ktoré boli nastriekané, načrtnuté alebo dokonca poškriabané na steny, chodníky alebo iné verejne prístupné miesta.

Graffiti, ktoré dnes poznáme sa začali po prvý raz objavovať na stenách podzemného metra vo veľkých mestách ako je napríklad New York už v 20. rokoch 20. storočia. Graffiti sa najčastejšie vytvárajú nelegálne, čo prispieva k negatívnej povesti tejto umeleckej formy. Prítomnosť graffitov však nie je vždy negatívna. V priebehu histórie sa graffiti neustále používali ako prostriedok politického a sociálneho aktivizmu.

Takto vyzerajú originál graffiti (Foto: Cottonbro na pexels.com)

Street Art vs Graffiti

„Graffiti sa objavilo skôr ako street art umenie. To znamená, že street art umenie sa inšpirovalo graffitmi. Graffiti sú založené na slovách a ich autori sú väčšinou samoukmi. Umelecká forma graffiti vznikla z potreby sebavyjadrenia pre mestskú mládež,“  uvádza známy kurátor a autor publikácii o street arte Lois Stavsky.

Na druhej strane pouličné umenie, street art, robia najčastejšie umelci, ktorí prešli školením a umeleckou praxou. Na začiatku títo umelci síce  vychádzali z graffitov ale neskôr sa prispôsobili konvekcií a spoločenským normám. Ich diela majú zvyčajne pre verejnosť nejaký všeobecný význam. Sú namaľované so súhlasom alebo na objednávku. Väčšinou majú za cieľ skrášliť alebo oživiť ošarpané steny a sivé ulice, alebo prilákať turistov.

Street art (Foto: Eva Elijas)

Vandalizmus alebo sebavyjadrenie?

Niektorí majú radi graffiti, iný ich neznášajú. Úprimne sa zhodnú obyvatelia miest aj kritici umenia, že väčšina graffitov nemá hlboký význam, myšlienku alebo dostatočné umelecké prevedenie a môžeme ich považovať za vandalizmus. Len malé percento z graffitov nás donúti sa zastaviť a zamyslieť, alebo vyjadrí presne našu myšlienku. V takomto prípade, väčšina ľudí uprednostní street art umenie, ktoré sa viac prikláňa k našej predstave o umení a kráse. Zaujímavé však je, že graffiti z minulého storočia, boli v čase svojho vzniku považované za vandalizmus, ale dnes majú obrovskú historickú hodnotu. Vyjadrujú myšlienky a pocity tej doby a môžeme sa z nich veľa dozvedieť. Preto sa treba zamyslieť aj nad graffitmi, ktoré vznikajú teraz. Nám sa môžu zdať nepekné a hlúpe, ale možno nesú odkaz, ktorý odmietame vidieť.

„Myslím si, že graffiti umenie možno považovať za formu kolektívneho vyjadrenia, formu meta-umenia.“

Emilion Fanti, umelec a vyučujúci na univerzite v Miláne

„Morálna predstavivosť a kritická kapacita zimbabwianskych umelcov graffiti je výzvou pre trhovo orientovanú zdatnosť.“

Pauline Bullen Phd., vyučujúca na univerzite v Zimbabwe vyjadrila podporu umelcom graffiti, ktorí upozorňujú na veľké rozdiely medzi spoločenskými vrstvami v krajine a taktiež svojím umení budujú národnú kultúru.

„V Bogote máme graffiti. Mladí ľudí, ktorí sledujú futbal, píšu hip hopové piesne, robia umelecké nástenné maľby a politické graffiti majú veľa príbehov na vyrozprávanie.“

Germán Goméz, sociológ z Bogoty

„Graffiti sú pravdepodobne najrelevantnejšou umeleckou formou našej doby, napriek tomu sú napadané, ničené a bežne komodifikované v službách gentrifikácie.“

Sidd Joag, umelec a novinár z New Yorku

„Riziko spojené s produkciou umenia (z veľkej časti politického smeru) predstavuje nárok na právo žien na mesto. Je to požiadavka na bezpečnosť a schopnosť podieľať sa na vytváraní mestského priestoru.“

Laura Shillington, výskumníčka v oblasti sociálnej vedy na univerzite v Montreale upozorňuje na to, že graffiti často slúžia gangom na vymedzenie hraníc ich územia. Zo štatistík vyplýva, že väčšinu graffitov tvoria muži na okrajoch miest v nebezpečných a chudobných štvrtiach.