Henrietta Lacks: O jej nesmrteľných bunkách vieme viac ako o jej živote
„Vzorky patria afroamerickej žene z mäsa a kostí, ktorá mala rodinu a vlastný príbeh“ povedala jej vnučka. Henrietta Lacks sa stala príkladom, z ktorého sa lekárska etika musí poučiť – nehľadiac na úspešné výsledky. Prešla si veľkou bolesťou Pri ochrane nášho zdravia zohráva dôležitú úlohu prevencia. Častokrát však zanedbávame či odkladáme pravidelné prehliadky u lekára, čo môže mať veľmi… Prečítať celé
„Vzorky patria afroamerickej žene z mäsa a kostí, ktorá mala rodinu a vlastný príbeh“ povedala jej vnučka. Henrietta Lacks sa stala príkladom, z ktorého sa lekárska etika musí poučiť – nehľadiac na úspešné výsledky.
Prešla si veľkou bolesťou
Pri ochrane nášho zdravia zohráva dôležitú úlohu prevencia. Častokrát však zanedbávame či odkladáme pravidelné prehliadky u lekára, čo môže mať veľmi nepríjemné následky.
Henrietta Lacks bola matkou piatich detí. Počas posledného tehotenstva v sebe cítila zvláštne napätie, no až niekoľko mesiacov po pôrode vyhľadala pomoc lekára. Znepokojivé krvácanie a hrčka, ktorú neodhalili pri narodení syna nakoniec priniesli bolestivý rozsudok – rakovinu krčka maternice. Najväčšiemu ohrozeniu sa dnes v prvom štádiu dá predísť, ale v 50. rokoch minulého storočia nebola liečba príliš sofistikovaná.
Ošetrenie zahŕňalo malé sklenené trubice rádioaktívneho kovu, ktoré sa zabalili to látkových vrecúšok. Následne sa vykonala operácia a trubice sa prišili do vnútra krčka maternice. Bolestivá procedúra nezabránila rozšíreniu rakoviny a Henrietta Lacks skonala v roku 1951 ako 31-ročná.
Najznámejšie bunky sa neodobrali dobrovoľne
Kým život mladej afroameričanky vyhasol priskoro, s jej bunkami sa medicína stretáva dodnes. Háčik je v tom, že Henriettu nikto nežiadal o povolenie na to, aby sa jej bunky stali predmetom výskumu. Pri vykonávaní zákroku chirurg odobral dve malé vzorky tkaniva: jednu z Henriettinho nádoru a jednu zo zdravého tkaniva krčka maternice. Vzorky sa ocitli medzi ďalšími, ktoré mali slúžiť na výskum lekára Georgea Geya. Vedúci výskumu tkanivových kultúr v nemocnici Johns Hopkins hľadal „nesmrteľnú“ bunkovú líniu, aby rozšíril poznanie o rakovinotvorných bunkách.
V laboratóriu sa ukázalo, že jej bunky majú mimoriadnu schopnosť prežiť a rozmnožovať sa – v podstate sa stali riešením dlhotrvajúceho problému. Výskumník ich následne zdieľal s inými vedcami a stali sa ústredným bodom biologického výskumu.
Dve desaťročia boli bunky ženine komercializované a distribuované po celom svete, zatiaľ čo jej rodina o ničom nevedela. zdroj: unsplash.com
HeLa bunky sa krátko na to zapísali do histórie medicínskeho pokroku. Do dnešného dňa prispeli k takmer 75 000 štúdiám. Rozšírili vedomie o HPV víruse, vakcínach proti detskej obrne či pomohli pochopiť priebeh vírusu HIV/AIDS. Okrem toho sa bunky Henrietty Lacks využívali v životne dôležitom výskume pri výrobe vakcín proti chorobe COVID-19.
Rodina sa po rokoch dočkala nápravy
Napriek tomu bola Henriettina rola až do 70. rokov neznáma aj jej rodine. V 21. storočí sa Henriettin prípad stal dôležitou súčasťou diskusie o informovanom súhlase pacientov s extrakciou a použitím buniek vo výskume. V roku 2013 Národné inštitúty zdravia (NIH) udelili rodine Lacksovcov kontrolu nad tým, ako sa použijú údaje o bunkovom genóme HeLa. Dvaja členovia rodiny Lacks tvorili súčasť pracovnej skupiny HeLa Genome Data Access z NIH, ktorá skúmala žiadosti výskumníkov o prístup k informáciám o sekvencii HeLa.
Henriettine bunky umožnili pokrok v liečbe rakoviny, výskume AIDS, klonovaní, štúdiách kmeňových buniek a ďalších projektoch. zdroj: unsplash.com
Nemocnica Johns Hopkins sa takisto podieľa na tom, aby vynahradila premlčaný skutok jedného z jej zamestnancov. Na svojej oficiálnej stránke sa zaväzuje v oceňovaní prínosu Henrietty Lacks a zabezpečení primeranej ochrany o starostlivosť o lekárske informácie rodiny Lacksovcov.
Nesmrteľný odkaz
Ako mnoho príbehov, aj tento sa postupne dostal na stránky kníh a televízne obrazovky. Kniha od autorky Rebeccy Skloot sa zaradila medzi najlepšie knihy roku 2010. Nesmrteľný život Henriety Lacks rozpráva strhujúci príbeh o kolízii medzi etikou, rasou a medicínou. Ponúka aj náhľad na Henriettinu dcéru, pohltenú otázkami o matke, ktorú nikdy nepoznala.
HBO v roku 2017 nakrútilo podľa knižnej predlohy rovnomenný film. Henriettu Lacks stvárnila herečka a moderátorka Oprah Winfrey. Je to príbeh neoddeliteľne spojený s temnou históriou experimentovania na Afroameričanoch, zrodom bioetiky a právnymi spormi o tom, či máme pod kontrolou veci, z ktorých sa skladáme.
Zdroje: www.britannica.com, www.nature.com
Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com/Kadir Nelson, Smithsonian Institute
