Korene globalizácie
Termín „globalizácia“ prvýkrát použil významný ekonóm Theodore Levitt v článku „Globalizácia trhu”, ktorý bol uverejnený v magazíne “Harvard Business Revue” v máji 1983. V súčasnej dobe sa globalizácia vníma ako vyššia úroveň kapitalizmu. Sociológovia Martin Albrow a Elizabeth King definovali globalizáciu ako smerovanie procesov k jednej svetovej spoločnosti. Je nutné chápať ju ako súčasť pokroku, je… Prečítať celé
Vladimír Orth
Zakladateľ skupiny United Group | Bratislava, Slovensko
Termín „globalizácia“ prvýkrát použil významný ekonóm Theodore Levitt v článku „Globalizácia trhu”, ktorý bol uverejnený v magazíne “Harvard Business Revue” v máji 1983. V súčasnej dobe sa globalizácia vníma ako vyššia úroveň kapitalizmu.
Sociológovia Martin Albrow a Elizabeth King definovali globalizáciu ako smerovanie procesov k jednej svetovej spoločnosti. Je nutné chápať ju ako súčasť pokroku, je to proces integrácie rôznych aktivít do širšieho vnútorného celku.
Prvky, ktoré dnes predstavujú globalizáciu, je vidieť aj v raných kultúrach, akými boli napríklad Summerovia v období ešte pred naším letopočtom. Obchod ako taký patri k súčastiam globalizácie, začal prekvitať v čase “Hodvábnej cesty” na obchodných cestách, ktoré viedli z Indie, Perzie a Číny do Európy. Touto cestou sa rozširovali nielen obchodné vzťahy, ale aj technológie, kultúra, umenie, misionári a náboženstvá.
Významným predstaviteľom globalizácie bola Rímska ríša (27 pred. n.l. – 1453 n.l.). Nielenže zoskupovala rôzne národy a geografické celky pod jednu organizáciu, ale rozširovala jednotný finančný a právny systém, zákony, obchod, poľnohospodárstvo, vedecko-technický rozvoj, armádu, kultúru a vzdelanie. Cyril a Metod boli rímski misionári rozširujúci vzdelanie a kultúru v ríši a aj mimo nej. Rímska ríša bola progresívnym prvkom pri utváraní sveta, ktorý poznáme dnes. Príkladom sú základy rímskeho práva, ktoré sú dnes súčasťou mnohých právnych systémov.
Ku globalizácii obchodu významným spôsobom prispela prvá spoločnosť v globálnom meradle s názvom “East India Company”. Založená bola v roku 1600, pôsobila globálne a bola aj globálne vlastnená.
Následný vzostup globalizácie umožnil hegemóniu západného sveta ako takého, následkom ktorého bolo množstvo konfliktov a vojen. V modernej dobe (v období okolo roku 1900) sa prostredníctvom industriálnej revolúcie štandardizovala výroba a procesy. V súvislosti s tým začala populácia rapídne rásť a s ňou narastal aj dopyt po komoditách.
Globalizácia vniká postupne do všetkých sektorov existencie ľudí:
-financie
-energie
-informácie
-doprava
-obchod a služby
-zamestnanosť
Častou otázkou je: Je globalizácia pre svet potrebná, je možné ju zastaviť? Myslím si, že je potrebná, pretože utvára ľudstvo od nepamäti. Je našou súčasťou. Ak zastavíme globalizáciu, čo si myslím, že nie je možné, zastavíme spolu s ňou aj progres, vývoj a všetko, čo nás spájalo a rozvíjalo. Je to ako súboj dňa s nocou. Treba vidieť mnohé pozitíva, ktoré globalizácia priniesla. Odstránila chudobu, hlad, hranice, kultúrne rozdiely, priniesla vzdelanie i možnosť cestovať.
Konštruktívna kritika globalizácie má ale svoj význam. Globálne integračné celky (spoločnosti, politické štruktúry, nadácie) by mali mať sebakritický pohľad na konanie, ktoré vytvárajú a chyby, ktoré spôsobujú. V čase svojho vývoja dokázali odstrániť chyby bez toho aby vznikali negatívne následky.
Globalizácia je vlastne iným slovom integrácia, spájanie.
Zdroje informácií:
“Globalization of Markets“ Harvard Busines Revue, Theodore Levitt
“The Consequences of Modernity” Anthony Giddens
“The impact of Globalization in the Roman empire 200BC-AD100 ”Ryan M. Geraghty