Kde to všetko začalo?

V skutočnosti sú náramkové hodinky staré dve storočia a od svojho uvedenia prešli veľkým vývojom. Potreba merať čas existuje už niekoľko tisícročí: pred 5000 rokmi starí Egypťania vynašli slnečné hodiny. Ich kruhový dizajn a časové úseky pomohli formovať vzhľad moderných hodiniek. Odčítanie času bolo závislé od slnečného svetla, a preto bolo možné len cez deň. Prvé hodinky, ktoré neboli závislé na slnečnom svetle, boli vodné hodiny. V 14. storočí nasledovali presýpacie a kruhové hodiny. Tie už obsahovali prvé základné prvky, ktoré možno v súčasnosti nájsť v mechanických hodinkách. Vtedy však boli vcelku nepresné.

Od vreckových hodiniek k náramkovým

Hodinky boli  pomerne veľké a preto sa často nosili na retiazke v zadnom vrecku. Retiazkové hodinky ale bežní ľudia vôbec nevlastnili. Boli zdobené drahými luxusnými predmetmi, ktoré si chudobný ľud nemohol dovoliť. Od 13. storočia sa stali dostupnými aj pre bežné obyvateľstvo veľké hodiny na kostolných vežiach či na trhoviskách a hlasným zvukom informovali o celej hodine alebo začiatku jarmoku. Vyrábali ich spočiatku zámočníci, no časom sa vďaka rastúcemu dopytu začala rozvíjať hodinárska profesia. 

V 15. storočí vznikla špirálová pružina umožňujúca konštrukciu presných hodiniek. Vinutá pružina nahradila v minulosti používané dlhé kyvadlo a vytvorila tak základy pre miniaturizáciu hodiniek. V roku 1673 vytvoril holandský fyzik, matematik a astronóm Christiaan Huygens hodinky so špirálovou pružinou a vyvážením, ktoré už boli relatívne malé a prenosné.

Vreckové hodinky už neboli praktické pri vykonávaní bežných povinností. Zdroj: Pexels.com

Vydláždila sa cesta k menším hodinkám

Len o niekoľko desaťročí neskôr v roku 1812 vyrobil francúzsky hodinár a vynálezca švajčiarskeho pôvodu Abraham-Louis Breguet prvé známe náramkové hodinky. Patrili kráľovnej Caroline Murat, Napoleonovej sestre. Na zápästie sa pripevňovali ramienkom. Vtedy muži nosili hodinky na retiazke pripevnenej na zadnom vrecku, narozdiel od žien, ktoré sa nimi pýšili okolo krku. Tento trendový ošiaľ trval takmer storočie. Náramkové hodinky si pomaly našli cestu do spoločenského života a koncom 19. storočia už nechýbali v šatníku snáď žiadnej žene. Dámy si ich pripínali na stuhy alebo retiazky, dodávali im jemnejší nádych a pôsobili ako drahokamy.

INZERCIA

20. storočie – veľkosť sa zmenšuje, presnosť sa zlepšuje

Čoskoro sa však ukázalo, že elegantné gesto vytiahnutia hodiniek z vrecka nebolo praktické v každej situácii. Letecký priekopník Alberto Santos Dumont chcel pri lietaní používať obe ruky a zároveň sledovať hodinky. Jeho priateľ Louis Cartier mu preto v roku 1904 navrhol dodnes úspešné Cartier Santos. Zrodili sa prvé pánske náramkové a s nimi aj prvé pilotné hodinky. Aj keď tie s dnešnými leteckými hodinkami s výrazným rámom nemajú veľa spoločného, ​​položili základ jednej z najúspešnejších kategórií hodiniek všetkých čias. V súčasnosti má takmer každý výrobca hodiniek vo svojej tvorbe aspoň jednu leteckú kolekciu. 

Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Inšpirované vojnou

S vypuknutím prvej svetovej vojny sa ich použitie rozšírilo do mnohých oblastí – náramkové hodinky oproti vreckovým boli praktickejšie. Spočiatku ich nosili najmä vojaci a piloti, ktorí používali časomiery v prvej svetovej vojne. Vojna ovplyvnila ich vzhľad a vlastnosti: Svietiace ručičky pre lepšiu čitateľnosť, nárazuvzdorné kryty a sklíčko odolné proti poškriabaniu. Aj dnes môžete vidieť, že vojenské okolnosti sa na hodinkách výrazne podpísali. Napríklad tie od Breitling Navitimer sú vybavené navigačnými funkciami pre pomoc pilotom: otočná luneta posuvného pravítka umožňovala presné letecké výpočty priamo z hodiniek a bez použitia ďalších nástrojov. Dnes túto funkciu nahradili palubné počítače. História sa stále odráža aj v dizajne hodiniek, luneta s posuvným pravítkom im dodáva tradičný vzhľad.  Pri Rolex Air-King výrobcovia kládli dôraz na minimalistický dizajn a čitateľnosť za zlých svetelných podmienok.

Celé minulé storočie sa trh menil

Prelomové boli 20. roky 20. storočia, kedy sa vyvinuli prvé automatické, samonaťahovacie hodinky. Presnejšie v roku 1931 Rolex uviedol na trh prvý samonaťahovací strojček, Oyster Perpetual, ktorý nahradil ten s ručným naťahovaním. Vývoj v  tridsiatych rokoch minulého storočia výrazne ovplyvnili prvé elektrické hodinky s technológiou quartz. Boli drahé, objemné a vyrábali sa len v malom množstve na vedecké účely. Počiatočné modely sa spoliehali buď na stály zdroj elektrickej energie alebo mali veľké nepraktické batérie nevhodné na prepravu.  Neskoršie 80. roky priniesli nové výrobné procesy a hodinársky priemysel zmenil smer. Švajčiarsky sa už nezameriaval len na vyšší cenový segment, ale aj na lacnejšie hodinky s quartz technológiou, ktoré dokázali držať krok s ázijskou konkurenciou.

Dnes poznáme už množstvo lacnejších alternatív a môže si ich dovoliť zakúpiť ktokoľvek. Zdroj: Pexels.com

Zdroje: watchmaster.com, watchtime.com