Hinduizmus má šesť hlavných myšlienkových prúdov

V priebehu vekov sa v hinduizme rozvíjali rôzne teologické školy prostredníctvom dynamickej tradície filozofického skúmania a diskusie.

Od nadčasových a univerzálnych otázok, ako je zmysel života až po vzťah medzi ľuďmi a Božstvom, sa vynorili mnohé školy myšlienok alebo daršany.
Darshana doslova znamená „vidieť“ a týka sa rôznych spôsobov „videnia“ Božstva a dosiahnutia mokše alebo oslobodenia z cyklu zrodenia a znovuzrodenia.

Šesť daršanov je uznávaných ako najvplyvnejších:

• Vaisheshika – Táto daršana skúma štruktúru a zloženie prírody. Jej zameranie je na atomistickú teóriu, ktorá tvrdí, že svet je zložený z nedeliteľných atomov. Je spojená so štúdiom hmotného sveta.

• Nyāya – Nyāya je daršana zameraná na logiku a epistemológiu. Jej cieľom je racionálne a systematické skúmanie pravdy. Zaoberá sa otázkami ako: Ako dosahujeme poznanie? Aké sú základy správneho argumentovania? Tieto pravidlá logického myslenia mali hlboký vplyv na vývoj rôznych vedných disciplín.

• Sāṃkhya – Sāṃkhya sa zameriava na analýzu bytia a existencie. Táto daršana tvrdí, že svet je zložený z dvoch základných prvkov – puruṣa (duchovný princíp) a prakṛti (hmotný princíp). Sāṃkhya sa hlboko zaujíma o oslobodenie duše a dosiahnutie osvietenia.

• Mimamsa alebo Purva Mimamsa – Mīmāṃsā sa zaoberá štúdiom rituálov, obetí a náboženských povinností zakotvených v textoch Véd. Táto daršana kládla dôraz na interpretáciu a aplikáciu starodávnych náboženských textov.

• Joga – Táto daršana sa zameriava na spojenie mysle, tela a ducha. Hľadá spôsoby, ako dosiahnuť duchovnú osvitu a oslobodenie cez rôzne cvičenia, meditácie a disciplíny. Patanjali Joga sútra je kľúčový text, ktorý definuje rôzne formy jogy.

• Vedānta – Vedānta sa zaoberá štúdiom konečnej reality a prírody absolútna. Základnými textami tejto daršany sú Upanišady, ktoré hlboko skúmajú vzťah medzi ľudskou dušou (Atman) a všemohúcim univerzálnym duchom (Brahman). Vedānta kládla dôraz na duchovné osvietenie a realizáciu jednoty.

Slovo Shruti doslova znamená „počuté“.

Kľúčové hinduistické spisy

Hinduizmus je bohatý na písmo a zahŕňa rozsiahlu zbierku starovekých náboženských spisov.

Tieto posvätné texty sú rozdelené do dvoch kategórií: Shruti a Smriti.

Slovo Shruti doslova znamená „počuté“ a pozostáva z toho, čo hinduisti považujú za večné pravdy podobné prírodným zákonom.

Tieto texty sú uctievané ako božského pôvodu a verí sa, že obsahujú základné pravdy hinduizmu.

Druhou kategóriou písiem je Smriti, čo doslovne znamená „pamäť“ a odlišuje sa od Shruti z hľadiska svojho pôvodu.

Učenie v textoch Smriti má svojim prívržencom pripomínať večné pravdy Shruti a má sa čítať a interpretovať vo svetle meniacich sa okolností ako kala (čas), desha (krajina) a guna (osobnosť).

Medzi najznámejšie texty Shruti patria

Védy: Slovo Veda znamená „poznanie“.  Existujú štyri Vedy: Rig, Sama, Yajur a Atharva, z ktorých Rig Veda je najstaršia.

Upanišady: Tieto texty, ktorých je viac ako 100, obsahujú rozsiahle skúmanie metód chápania seba, Boha a povahy sveta.

Bhagavadgíta, taková, jaká je. Zdroj: knihaknih.cz

Medzi najznámejšie texty Smriti patria

Upavedas: Upavedas pozostáva zo štyroch hlavných textov, vrátane:

Ajurvéda – veda o zdraví a živote

Dhanurveda – veda o boji

Gandharvaveda – náuka o estetike a vymedzuje umelecké formy

Arthashastra – poradenstvo v oblasti verejnej správy, riadenia, ekonomiky a politiky

Puranas: Príbehy v Puranas prekladajú významy starovekých textov Shruti – vysvetľujú učenie Véd a Upanišád prostredníctvom príbehov a podobenstiev.

Existuje 18 veľkých Purán (Mahapuranas) a veľa menších (upapuranas).

Rámajána: Tento populárny epos rozpráva životný príbeh vznešeného princa menom Ráma, o ktorom hinduisti veria, že je inkarnáciou božstva.

Princ Rama trpí rokom vyhnanstva a mnohými ťažkosťami pri ničení mocných démonov, než sa vráti vládnuť svojmu kráľovstvu.

Existuje množstvo verzií Rámajány, z ktorých najznámejšie sú tie od pôvodného autora Sage Valmiki a básnika svätého Tulsidasa.

Mahábhárata: Mahábhárata je s viac ako 100 000 veršami historickým eposom a najdlhšou básňou, akú svet poznal.

Mahábhárata je založená na rozšírenom konflikte medzi dvoma vetvami rodiny Kaurava a je zásobárňou príbehov a diskusií o praktizovaní dharmy, vrátane dôležitosti pravdy, spravodlivosti, sebaobetovania a presadzovania dharmy, a potreby úplnej oddanosti Bohu.

Bhagavadgíta: Bhagavadgíta je primárnym písmom pre hinduistov.

Hoci je to malá časť Mahábháraty a technicky klasifikovaná ako text Smriti, tradične sa jej priznáva hodnosť upanišády.

Agama Shastras: Početné staroveké texty, ktoré sa zaoberajú praktickými aspektmi oddanosti a uctievania, vrátane osobných a chrámových rituálov a praktík.

Bhagavadgíta

Bhagavadgíta pojednáva o rozhovore medzi Ardžunom, slávnym bojovníkom a Krišnom, ktorý mu bol vozatajom.

Krišna osvetľuje Ardžunovi všetko učenie o Atma, o poznaní Pravdy a podstaty všetkého.

Bhagavadgíta je nadčasové a pri správnom pochopení veľmi praktické dielo pre človeka dnešnej doby.

Aj preto sa v Indii hovorí, že kto nepochopí Bhagavadgítu, nemôže pochopiť nič.

Obsah

Bhagavadgíta začína vo chvíli, keď slepý kráľ Dhrtaráštra žiada múdreho Sandžaju, aby mu rozprával, čo sa deje na bojovom poli Kurukšétra.

Sandžaja (žiak Vjásy) je jasnovidný a jeho rozprávanie prelína celú Bhagavadgítu.