Náročná huba pre náročných klientov

Hľuzovka je druh huby, ktorá je vo vysokej gastronómií značne cenená. Nielen využitím, ale aj cenou – najdrahšie typy stoja aj vyše 4000 eur za kilogram. Ceny tých najraritnejších sa môžu vyšplhať až do 300 000 eur. Dôvodom ich vysokej hodnoty je ich umiestnenie. Na rozdiel od iných druhov jedlých húb rastú hľuzovky pod zemou. Kým sa urodia, prejde 5 až 7 rokov. Nachádzajú sa v blízkosti koreňov stromov (Dub, Orech) a vytvárajú symbiotický vzťah. Hľuzovka má veľmi špecifické pestovateľské podmienky a uprednostňuje dobre odvodnenú alkalickú pôdu.

Vyskytuje sa hlavne v Taliansku, Francúzsku, Novom Zélande a Číne. Hľadať ich však môžeme aj na Blízkom východe a severozápadnom Pacifiku. Spomedzi približne štyridsiatich typov tejto huby, je len málo z nich jedlých. Tie, ktoré môžeme konzumovať sa základne vymedzujú na bielu a čiernu hľuzovku. Čierna hľuzovka má prenikavejšiu chuť a spravidla sa jemne tepelne upravuje, biela má silnejšiu arómu a môžeme ju ochutnať aj surovú.

Hľuzovku stačí nastrúhať na malé hoblinky a vychutnať si jej chuť. zdroj: unsplash.com

Ak si teda chcete dopriať čo najčerstvejšie biele odrody, Taliansko (Piemont, La Marche) a Chorvátsko sú na to ako stvorené. Pri zbere je potrebné mať aj kúsok šťastia, pretože prebieha len od decembra do januára. Región La Marche si k hubám vypestoval takú obľubu, že sa tam každoročne koná hľuzovkový festival. Aj keď sa stále bavíme o stovkách eur, čierne hľuzovky sú o trochu lacnejšie. Takisto majú dlhšiu trvanlivosť a zbierajú sa od septembra do decembra. Najlepšie čierne hľuzovky sa nachádzajú vo Francúzsku, najmä v juhozápadnom regióne.

Unikátna chuť a vôňa

Čo je však na tejto malej, hrudkovitej guličke také špeciálne? Milovníci pokrmov obohatených o hľuzovku nedajú dopustiť na jej chuť, ktorá vynikne hlavne v omáčkach. Vhodné je ich jemne opražiť a ozdobiť nimi cestoviny alebo rizoto. Zemitá esencia s nádychom cesnaku a orieškov ponúka pre skutočných labužníkov nezabudnuteľný zážitok. Silná vôňa však nemusí byť každému pochuti.

Hľuzovkový olej. zdroj: pixabay.com

INZERCIA

Ak si chcete dopriať nezvyčajnú chuť, no zároveň sa vyhnúť tomu, aby ste minuli polovicu výplaty, siahnite po hľuzovkovom oleji. Nastrúhaná huba sa pridá do oleja (zvyčajne olivového) a nechá sa vylúhovať. Má oveľa dlhšiu trvanlivosť a je možné ním dochutiť v podstate každé jedlo, od cestovín až po miešané vajíčka. Trik ako si ozvláštniť obľúbený pokrm, je pridať olej na hotový pokrm. Pri kúpe si však treba dávať pozor. Niektoré hľuzovkové oleje vôbec hlavnú ingredienciu ani neobsahujú. Namiesto toho sú chemicky vylepšené, aby napodobňovali chuť hľuzovky.

Na trhu je takisto soľ obohatená o vločky z hľuzovky. Prenikavá aróma aj pri jemnom dochutení obohatí pôvodný recept. Táto originálna huba si našla svoje miesto aj medzi alkoholom. Gin s hľuzovkou ozvláštni drinky, ktorými môžete prekvapiť seba aj hostí. Zopár kvapkami môžete doplniť Martini alebo oživiť Gin-Tonic.

Náročné hľadanie

Keďže je hľuzovka na pestovanie veľmi náročná, ľudia si pri hľadaní museli pomôcť zvieracou ríšou. Príroda ich dobre maskuje, preto je ľahšie vyhľadať ich prostredníctvom vône. Pôvodne sa na vyhľadávanie využívali samice ošípaných vďaka svojmu výbornému čuchu. Vedia vypátrať androstenol, ktorý je obsiahnutý v hľuzovkách. Tento pohlavný hormón sa nachádza v slinách samcov ošípaných. Takisto sa je prítomný v ľudských potných žľazách  – zrejme kvôli tomu sa radí medzi afrodiziakum. Problémom pri zvieracích pomocníkoch je, že nájdené hľuzovky skonzumujú. Pokiaľ lovec hľuzoviek nedáva pozor, môže prísť hneď o niekoľko vzácnych kúskov.

Najprv získa vôňu, potom podľa nej hľadá – tréning psov je pri lovení hľuzoviek veľmi dôležitý. zdroj: unsplash.com

V Taliansku kvôli rozsiahlemu poškodeniu terénu ošípané zakázali, Francúzi im však organizujú súťaže. Taliani na lovenie začali používať plemeno talianskeho vodného psa (Lagotto Romagnolo), ktoré sa v regióne vyskytuje už stovky rokov, preto je jeho trénovanie ľahšie. Na lov sa v podstate môže použiť akýkoľvek druh, keď ho odmeníme za nájdenú hubu. Zo strategického hľadiska sú hubári predsa vyberaví. Napríklad taká čivava nepokryje veľa plochy a ovčiarsky pes by sa mohol rýchlo rozptýliť.

Zdroje: www.eu.usatoday.com, www.timesofindia.indiatimes.com, www.thekitchencommunity.org