Digitálna doba má za následok verejne dostupné informácie, čomu prispieva k doposiaľ najväčšej informovanosti ľudu. Avšak v obrovskom množstve informácií sa skrývajú aj tie klamlivé, či zavádzajúce, čiže hoaxy, dezinformácie a misinformácie.

O tomto riziku vedia aj bezpečnostné zložky. „Moderné technológie prinášajú množstvo výhod, ale aj bezpečnostných rizík, o čom sa verejnosť mohla presvedčiť predovšetkým pri zneužívaní sociálnych sietí ohľadom dezinformácií o pandémii koronavírusu,“ napísala Polícia Slovenskej Republiky na svojom Facebook profile.

Hoaxy, teda úmyselne vytvorené klamlivé informácie, sa dajú vytvoriť aj jednoducho a bez použitia prevratných technológií. Avšak podvodníci ich dokážu zužitkovať pri vytváraní prepracovanejšieho naratívu, ktorý má väčší potenciál ovplyvniť masy ľudí. Pričom nemusí ísť len o ľudí s nižším vzdelaním, o čom sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku.

Našťastie nimi nedisponujú iba oni, ale aj druhá strana – overovači faktov. Tí sú väčšinou združený v agentúrach, ktoré systematicky rozkrývajú klamlivé či zavádzajúce príbehy, ktoré sa šíria po webových portáloch či sociálnych sieťach. Nemusíte sa však spoliehať iba na ich prácu, pretože vďaka dostupným technológiám si môžete informácie overiť aj sami.

Ako vzniká hoax?

Hoaxy alebo dezinformácie, ktoré sa šíria naprieč internetom, sú častokrát doplnené o obrázky alebo videá. Tie môžu záškodníci umelo vytvoriť, prípadne upraviť, aby korešpondovali s ich zámerom – napríklad diskreditácia politika alebo inej verejne známej osoby.

Ako informuje portál Techbox, pojem deepfake – spojenie slov deep learning a fake – označuje technológiu, ktorá prostredníctvom umelej inteligencie dokáže do videa vložiť napríklad tvár človeka. Výsledkom tohto procesu môže byť video, v ktorom verejne známa osoba hovorí niečo, čo v skutočnosti nepovedala.

Okrem takto vytvorených videí môžu zmanipulovať aj obrázky. Za pomoci počítačových programov na úpravu digitálnych fotografií môžu pridať alebo odstrániť objekty, prípadne zmeniť niektoré časti obrázku. To má za dôsledok, že pôvodný obrázok stráca svoj význam, vďaka čomu ho môžu použiť na šírenie lží.

Zabúdať netreba ani na generatívnu umelú inteligenciu, pretože tá dokáže vytvoriť na základe príkazu obrázky, videá či zvukové stopy. Zrejme prvý hoax, ktorý obletel svet a bol vytvorený práve za pomoci tejto technológie je údajná fotografia pápeža Františka oblečeného v štýlovej zimnej bunde, píše portál CBS News.

Nenechajte sa nachytať

Platformy, ktoré umožňujú každému používateľovi uverejňovať obsah odjakživa lákali aj používateľov, ktorých zámery neboli vždy čisté. Overovanie informácií sa ukazuje v dnešnej dobe, ako čoraz viac dôležité, pretože nemalá časť populácie využíva internetové kanály na získavanie informácií.

Informácie prinášajú okrem textu aj sprievodné obrázky. Pokiaľ si chcete overiť, či daný obrázok skutočne vyobrazuje to, o čom autor píše, môžete využiť napríklad Google Images, respektíve funkciu spätného vyhľadávania, uvádza Denník N.

Po vložení obrázka do prehliadača, vám ukáže všetky výsledky, kde sa daný obrázok vyskytol. Všímajte si, aké webové stránky uverejnili, a kedy tak urobili. Podvodníci totiž častokrát používajú fotografie, ktoré majú niekoľko rokov, pričom vôbec nesúvisia s ich informáciami.

Často sa zamieňajú fotky protestov alebo prírodných katastrof. Zdroj: unsplash.com/@mettyunuabona

Rozoznať zmanipulovaný obrázok od pôvodného môže byť náročné, obzvlášť pokiaľ podvodník vie dobre ovládať daný softvér. Adobe, The New York Times Company a Twitter (pozn. red. v súčasnosti X) ešte v roku 2019 oznámili, že spoločnými silami pracujú na vytvorení štandardu, ktorý umožní zobraziť meno autora pôvodnej fotky, prípadne či bola upravená.

Dobrý sluha, zlý pán

Dokonca aj umelá inteligencia môže pomôcť v boji proti hoaxom a dezinformáciám, a to aj napriek tomu, že môže byť zneužitá pri ich vytváraní. Portál Brainee na základe TASR informuje o umelej inteligencií, ktorú vytvoril tím výskumníkov z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.

Tá vyhľadáva už overené fakty z iných webov, pričom šetrí čas fact-checkerom. Vedúci výskumník inštitútu Jakub Šimko pre TASR povedal: „Rýchlo zistia, či fact-check vôbec treba písať, prípadne si vedia pomôcť obsahom z iného jazyka.“

Boj s proti dezinformáciám môžeme prirovnať k boju zla proti dobru či svetla proti temnote. Technológie sa síce neustále vyvíjajú, no denne vznikne obrovské množstvo nových hoaxov. Najlepším nástrojom ako si s nimi poradiť je opatrnosť, obozretnosť a zdravý skepticizmus.