Hranice dlhovekosti sa posúvajú. Môže za to dobrý genetický mix?
Čo ak smrť nemožno dobehnúť? Dlhovekosť tak bude mať vždy svoj strop, bez ohľadu na to, čo robíme.
Čo ak smrť nemožno dobehnúť? Dlhovekosť tak bude mať vždy svoj strop, bez ohľadu na to, čo robíme.
Vedci sa snažia zistiť, ako dlho by sme mohli žiť, ak by sme sa vyhli tým najbežnejším príčinám úmrtia – napríklad rakovine či chorobám srdca. Ešte v osemnástom storočí známy francúzsky prírodovedec Georges-Louis Leclerc prišiel s teóriou, že človek, ktorý neutrpel nehodu alebo mu nebola diagnostikovaná choroba, teoreticky môže osláviť sto rokov.
Odvtedy ale ľudstvo napredovalo. Zaznamenali sme výrazný posun v medicíne, naše životné štandardy sa zvýšili a najmä zlepšili. Preto nie je prekvapením, že sa ľudia bežne dožívajú vytúženej „stovky“.
Čo hovorili predkovia?
Už starí Hebrejci a Rimania mali svoje vlastné predstavy o dĺžke ľudského života. Niektorí tvrdili, že človek sa nedožije viac ako 80 rokov, iní boli značne optimistickejší a hovorili o 110 rokoch. Jeanna Calmentová z Francúzska nám však ukázala, že ľudský život môže prekročiť všetky očakávania. Dožila sa úctyhodných 122 rokov, a to v čase, keď priemerná dĺžka života bola 40 rokov.
Vypočítať priemernú dĺžku života je relatívne jednoduché, ale stanoviť maximálnu hranicu je o niečo náročnejšie. V tejto problematike neexistuje jednotný názor ani medzi vedcami. Niektorí sa domnievajú, že dlhovekosť sa pohybuje na škále okolo 120, 140 alebo 150 rokov. Ďalší teoretizujú o tom, že proces starnutia nemusí nutne viesť k smrti.
Hranice dlhovekosti sa posúvajú
Vedci našli spôsoby, ako predĺžiť život červov, myší a dokonca aj opíc. Ich práca odhalila vzrušujúce nové stopy o biológii starnutia. Overený spôsob, ako zvýšiť šancu na dlhý a aktívny život, je riadiť sa radami starších: dobre sa stravujte, pravidelne cvičte, doprajte si veľa spánku a vyhýbajte sa zlým návykom.
S pribúdajúcim vekom sa v našom tele odohrávajú prirodzené zmeny, ktoré môžu viesť k postupnej strate svalovej hmoty, zníženiu energie a bolestiam kĺbov. ov. Tieto zmeny môžu spôsobiť pokušenie menej sa pohybovať a viac sedieť. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA (pixabay.com)
Američania sa dožívajú priemerne 79 rokov, čo predstavuje nárast v porovnaní so situáciou pred sto rokmi. Vtedy sa dožívali 54 rokov. Výskumy naznačujú, že zdravý životný štýl, ako je pravidelné cvičenie, strava bez mäsa, absencia tabaku, alkoholu a udržiavanie vhodnej hmotnosti, môže pozitívne ovplyvniť kvalitu a dĺžku života. Ľudia dnes žijú dlhšie a zdravšie. Tento trend neevidujeme len v Spojených štátoch, ale na celom svete.
„Aktívny pohyb je nevyhnutný, ak si chceme žiť bez chorôb či už fyzických alebo psychických,“ zdôraznil doktor Luigi Ferrucci, geriater z NIH, ktorý dohliada na výskum starnutia a zdravia.
Genetické predispozície
Možno ste už počuli o tom, že na dosiahnutie dlhšieho života sú nevyhnutné dobré genetické predispozície. Expert na starnutie doktor Thomas Perls toto tvrdenie vyvrátil. Podľa neho sú gény iba časťou rovnice. „Výskum ukazuje, gény nemajú výrazný vplyv na naše šance dožiť sa 85 rokov, tvoria totiž menej než jednu tretinu všetkých faktorov,“ vysvetľuje.
Vplyv génov je však silnejší u ľudí, ktorí sa dožívajú vyššieho veku, napríklad nad 95 rokov. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA (pixabay.com)
Doktor Perls sa venoval štúdiu ľudí, ktorí sa dožili sto rokov a viac. Analyzoval ich rodiny, aby zistil viac o biologických, psychologických a sociálnych faktoroch, prispievajúcich k zdravému starnutiu. Zdôraznil, že neexistuje jediný gén, ktorý by výrazne ovplyvnil schopnosť dosiahnuť vyšší vek. Skôr ide o kombináciu stoviek génov, pričom každý z nich sa svojou „troškou“ podieľa na dlhovekosti. Avšak správna kombinácia všetkých týchto génov môže mať významný vplyv na predĺženie života.
Kľúčom k zdravému starnutiu naďalej zostáva snaha o aktívny život – duševný, fyzický či sociálny. „Prechod do starších ročníkov nie je o tom, že sedíte v hojdacom kresle a necháte dni plynúť,“ hovorí doktorka Marie Bernard, zástupkyňa riaditeľa Národného inštitútu pre starnutie NIH.
Pravidelný príjem kvalitnej stravy a aktívny pohyb môžu mať pozitívny vplyv na dĺžku života. Zdravé návyky sa tak môžu prejaviť na spomalení procesov starnutia na bunkovej úrovni.
