Možno si ešte spomeniete na situáciu spred dvoch rokov, kedy médiá zahltili správy z juhoamerickej Venezuely. Aj keď Južná Amerika nie je v našom regióne veľmi rozšíreným predmetom diskusií, udalosti z roku 2019 ju rozhodne dostali viac do povedomia. Nie však spôsobom, akým by si dotknuté krajiny želali. Všade sa skloňovalo slovo hyperinflácia, peniaze rozhádzané v uliciach miest, či dokonca benzín lacnejší ako pitná voda. Áno, aj taká bola realita v tejto juhoamerickej krajine.

Čo krízu spôsobilo?

Za vysokú mieru hyperinflácie – teda extrémnej inflácie, kedy peniaze strácajú svoju hodnotu o viac ako 1 000% – mohla v prípade Venezuely najmä rozšírená korupcia v krajine. Keď sa k tomu pridali nepremyslené kroky vtedajších vlád, krajina upadla do dlhého boja s infláciou.

To vyvrcholilo v rokoch 2018 a 2019, kedy hyperinflácia dosiahla mieru až 9 586%. Miestne autority sa snažili zraziť masívny rast krivky rôznymi opatreniami. Keďže vtedajšia mena – venezuelský bolívar fuerte (VEF) úplne stratila svoju hodnotu, vláda krajiny sa rozhodla pre stiahnutie pôvodnej meny z obehu a vydanie novej – venezuelský bolívar soberano (VES).

Vďaka tlačeniu novej meny, sa mieru hyperinflácie podarilo čiastočne zmenšiť. Zmiernili sa aj dopady tejto ekonomickej pohromy na obyvateľstvo krajiny, a tak sa podarilo ukľudniť situáciu sprevádzanú ozbrojenými konfliktami, rabovaním a všeobecným zvýšením kriminality.

Na nákup potravín vo Venezuele v časoch hyperinflácie, by ste potrebovali podobný kufrík. | Foto: pexels.com

INZERCIA

Kým však k zmierneniu dopadov došlo, ekonomická a bezpečnostná situácia v krajine, vyústila do vysokej miery emigrácie, ktorej hlavný prúd smeroval najmä do okolitých juhoamerických krajín. Jedna z venezuelských migračných trás končila aj v stabilnejšej Európe a množstvo Venezuelčanov našlo svoje nové útočisko v Španielsku.

Keďže vláda Venezuely v období rokov 2016 – 2018 nepublikovala ekonomické dáta, rok 2019 bol v histórii venezuelskej ekonomiky oficiálne najhorším. Podľa odhadov niektorých ekonómov, sa však v roku 2018 vyšplhala miera hyperinflácie na neuveriteľných 130 060%!

V období po roku 2019 sa situácia začala postupne stabilizovať a miera inflácie sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom násobne znížila. V máji 2020 klesla na hodnotu 2 296% a v auguste toho roka sa zvýšila na 2 358%. Napriek výraznému percentuálnemu poklesu miery inflácie v porovnaní s minulými obdobiami, krajina ešte stále nie je z najhoršieho vonku.

Ako (ne)bojovať s hyperinfláciou – príklad z Afriky

Ďalšou krajinou, ktorá by sa mohla deliť o svoje bohaté skúsenosti s hyperinfláciou, je africké Zimbabwe. Za touto udalosťou tiež netreba pátrať ďaleko do minulosti. Svoj vrchol totiž hyperinflácia v Zimbabwe dosiahla v roku 2008.

Krajina bola v minulosti britskou kolóniou. Po odchode kolonizátorov, rovnako ako ostatné africké krajiny, aj Zimbabwe bojovalo s množstvom vnútorných problémov. V čase najväčšej krízy v krajine vládol dlhodobý diktátor Robert Mugabe.

Ten sa problémy s infláciou, ktorú vyvolali konfliktné postoje Zimbabwe na medzinárodnej úrovni, rozhodol riešiť svojským spôsobom. A zrejme tým najhorším. Finančnú podporu ozbrojených zložiek krajiny, začal realizovať prostredníctvom novo-tlačených peňazí. Tie začali pribúdať v stále väčších objemoch, čo spôsobovalo násobný pokles ich reálnej hodnoty.

Viaceré kroky miestnej vlády prispeli k zlej situácii v krajine. Poľnohospodárstvo, ako hlavný zdroj obživy, podliehalo prísnej regulácii, čo viedlo k zhoršeniu životných podmienok miestnych. Takmer všetky následne prijaté reformy situáciu len zhoršovali a vyústili až do konfliktu medzi etnickými skupinami Ndebele a Shona.

Aj takýmito bankovkami bolo možné platiť v Zimbabwe v časoch najväčšej miery inflácie. Nekúpili by ste si však za ne takmer nič. | Foto: cnn.com

Rekordné cifry na bankovkách

Medzitým vláda pokračovala v tlačení peňazí a hodnotu najväčšej bankovky zimbabwianskeho dolára (ZWD), na svojom „vrchole“ tvorilo až 15 cifier. Išlo o 100 triliónovú bankovku, ktorú si aj dodnes môžete zakúpiť od miestnych. Stojí približne 5 eur, čo je ale násobne viac, oproti reálnej hodnote z roku 2008.

S ešte horším riešením prišiel Mugabe v roku 2007, kedy infláciu jednoducho zakázal. Všetko, čo s infláciou súviselo – zvyšovanie cien za produkty a služby – postavil mimo zákon a ozbrojené zložky zasiahli proti každému, kto na infláciu nejakým spôsobom poukazoval, resp. v jej dôsledku zvyšoval ceny.

Záchrana v podobe čiastočného zníženia miery inflácie, prišla až s reformou v roku 2009.  Tá umožnila niektorým obchodom v krajine prijímať platby v cudzích menách – najmä v eurách (EUR), amerických dolároch (USD) a juhoafrických randoch (ZAR). Následne boli tieto meny stanovené aj za oficiálne a pri finančných operáciách sa využívala ich kombinácia.

Napriek akceptácii platieb v cudzích menách, výplaty pre zamestnancov chodili stále v miestnych dolároch. V konečnom dôsledku teda mali zamestnanci na výplatných páskach sumy v biliónoch zimbabwianskych dolárov, ktorých hodnota však nepresiahla 1 USD.

Absolútny vrchol dosiahla hyperinflácia v novembri 2008, kedy jej miera bola až 79 600 000 000%! Od roku 2006, kedy bola miera inflácie okolo 1 281%, však vláda v Zimbabwe prestala tieto štatistiky uvádzať. A tak aj vrcholná hodnota tohto obdobia, je ekonomickým odhadom poverených autorít.

Návrat do krízy

V roku 2016 už malo Zimbabwe až 9 oficiálnych mien, ale väčšina transakcií aj tak prebiehala v amerických dolároch. Napriek postupnému klesaniu inflácie v krajine od vrcholu v roku 2008, sa v posledných rokoch začala situácia výrazne zhoršovať.

Podobne ako v prípade Venezuely, aj Zimbabwe v roku 2019 opäť zasiahla silnejúca vlna hyperinflácie. Čiastočne za to môže menová reforma, ktorá začala sťahovať z obehu cudzie meny a nahrádzať ich novým zimbabwianskym dolárom (ZWL).

Týmto ťahom miera inflácie opäť stúpla a z priemerného podielu 10,61 %  v roku 2018, vyrástla až na 622,78 %  v roku 2020. Keďže pandémia COVID-19 obmedzila aj prístup k spoľahlivým dátovým zdrojom, informácie o aktuálnom stave inflácie v Zimbabwe sú zatiaľ veľmi nejasné.

Tento článok je súčasťou dvojdielnej mini-série, ktorej témou je hyperinflácia v krajinách sveta. Na II. časť série sa môžete tešiť presne o týždeň.