Z kvetov zamorujúcich rieku Gangu koža

Indický start-up našiel nezvyčajné využitie pre tony kvetov, ktoré zamorujú Gangu: premenil ich na vegánsku kožu. Vo vnútri prašného komplexu v severoindickom meste Kanpur leží laboratórium s tisíckami bánk. Každá z týchto baniek obsahuje niečo, čo na pohľad vyzerá, že je vytvorené z kysnutého cesta. Vo vedľajšej miestnosti sa nachádza lesklá kovová valcová nádoba nazývaná bioreaktor. Podobá sa tomu, ktorý sa nachádza v laboratóriu na výrobu antibiotík.  Toto nie je žiadne farmaceutické zariadenie – to, čo sa vyrába v potrubnom bioreaktore, vás nezachráni pred infekciou. Mohlo by to však pomôcť urobiť indické rieky o niečo čistejšími.

Nový materiál s názvom Feather – udržateľná alternatíva k zvieracej koži

Feather. Tak sa nazýva nový materiál vyvíjaný ako udržateľná alternatíva k zvieracej koži. Je jemný a hladký na dotyk akoby bol vytvorený z jahňacej kože. Jeho cesta začala na nečakanom mieste – v kvetoch. Feather, ktorý vyrobil startup so sídlom v Kanpur s názvom Phool, je súčasťou novovznikajúceho trendu spoločností vyrábajúcich alternatívy kože na báze rastlín a húb, ktorých cieľom je narušiť tradičný kožiarsky priemysel a zarobiť na rastúcom záujme o „vegánsku“ módu.

Negatíva pravej kože

Výroba kože zo zvierat predstavuje niekoľko environmentálnych rizík. Spotrebuje sa pri nej veľké množstvo energie i vody.  Tiež prebieha proces opaľovania a ošetrovania kože zvierat chemikáliami, aby sa koža uvoľnila. Pri ňom sa uvoľňujú toxické ťažké kovy, ktoré môžu otráviť život vo vode. Chov dobytka na získavanie zvieracej kože medzitým produkuje skleníkové plyny a prispieva k odlesňovaniu. Ochrancovia zvierat tiež odsudzujú kožu s odvolaním sa na neľudské podmienky na bitúnkoch.

Vegánska koža, ktorá je recyklovateľná a ekologická je jedným z materiálov budúcnosti. Zdroj: Pexels.com

Kvetinový odpad z chrámov zahlcuje celú Indiu

Koža sa vyrába opätovným použitím kvetinového odpadu generovaného v chrámoch po celej Indii. Cesta startupu sa začala v jedno chladné zimné ráno v roku 2015, keď sa Ankit Agarwal a jeho priateľ vybrali na rušný breh Gangy v Agarwalovom rodnom meste Kanpur na prehliadku mesta.

Hinduisti považujú Gangu za najposvätnejšiu zo všetkých riek. Ale pohľad, ktorý dvojicu privítal, tomu nenasvedčoval. Na šedej, viditeľne znečistenej vode plávali odpadky. Medzi bahnom boli tony kvetov – nechtíky, ruže a chryzantémy – tie odhodili veriaci z chrámov.  Tieto kvety sa používajú v hinduistických rituáloch a považujú sa za posvätné. Nemožno ich likvidovať spolu s iným odpadom.

INZERCIA

Ukladanie do rieky je súčasťou rituálu. Výsledkom je, že kvety sa denne vyhadzujú do otvorených vôd, kde vylúhujú škodlivé chemikálie z pesticídov. Nakoniec sa rozpadajú na mulč, ktorý kontaminuje rieky. A čo oddaní, ktorých neodradilo očividné znečistenie?  Tí sa slávnostne ponoria do Gangy a pokrčia dlane, aby sa napili svätej, no špinavej vody.

Nadčasový projekt začal najskôr výrobou vonných tyčiniek

Pohľad znepokojil Agarwala a prinútil ho nájsť riešenie jedinečne indického problému odpadu z chrámových kvetov. V roku 2017 sa zameral na myšlienku premeniť kvety na vonné tyčinky a založil Phool („kvet“ v hindčine). Za spoločnosťou stojí prestížny Indian Institute of Technology v Kanpur a medzi jeho investorov patrí hviezda Bollywoodu Aliu Bhatt.

Každé ráno kamióny Phool cestovali po chrámoch Kanpur a zbierali kvetinový odpad predtým, ako ho vyhodili do rieky. V továrni Phool pracovníci otrhali okvetné lístky a nechali ich vysušiť. Sušené okvetné lístky sa potom rozdrvili a vyrobili z nich cesto s esenciálnymi olejmi, ktoré pracovníčky potom vaľkali do vonných tyčiniek. Ukázalo sa však, že kvety mali oveľa pôsobivejšie a prekvapivejšie využitie.

Kvety z indických chrámov sú posvätné. Zdroj: Pexels.com

Náhodný objav

Jeden vlhký deň v roku 2018 si Nachiket Kuntla, vedúci výskumu a vývoja v Phool, a ďalší vedci zo spoločnosti všimli belavú vrstvu na hromade odpadových kvetov na podlahe továrne. Keď sa pozreli bližšie, uvideli tenkú vláknitú sieť. Zdalo sa, že na kvetoch sa snaží rásť nejaký druh hubového mikroorganizmu a čerpá výživu z celulózy v nich, vysvetľuje Kuntla. Zaujatí výskumníci Phool začali experimentovať. Získali mikroorganizmy z džungle v blízkosti kampusu a na kvetinový odpad nanášali mikrobiálnyme kmene, pričom upravovali teplotu a vlhkosť, aby videli, ako budú rásť za kontrolovaných podmienok v laboratóriu.

Výsledkom ich počiatočných experimentov bol hrubý polystyrénový materiál, ktorý by sa dal použiť na balenie. Vedci si však čoskoro uvedomili, že štruktúra mikrobiálneho rastu im pripadala zvláštne známa. „Niekto v tíme ucítil, že dotyk je kožený,“ hovorí Kuntla. “ Na rad prišiel myšlienkový proces, ako vytvoriť materiál podobný tkanine. Pokračovali v experimentovaní a spoločne pestovali niekoľko druhov, hovorí Kuntla.

Peňaženky, tašky i tenisky

To bol začiatok Fleather, ktorý Phool začal vyrábať v roku 2021. Na výrobu materiálu dnes začína s malými objemami mikróbov vo fľašiach v inkubátore. Tie sa postupne zväčšujú tým, že ich kŕmia tekutinou z kvetov bohatou na živiny. Voľne tečúca kvapalina zmení na hustú kašu, čím mikrób dosiahol zrelosť. Zmes sa naleje do podnosov, aby sa vláknitý porast posunul do formy súvislej vrstvy.

Tácka sa potom nechá niekoľko dní odpočívať, počas ktorých sa vytvorí prepojená vrstva, ktorá pripomína kôru syra brie. Potom sa vyčistí pomocou roztoku prášku zo stromovej kôry, vysuší sa, zafarbí a vyrazí sa naň vzor hada alebo krokodíla. Konečným výsledkom je mäkká, pružná plachta, ktorá je na dotyk neuveriteľne podobná zvieracej koži.

Doposiaľ Phool dokázal vyrobiť niekoľko prototypov Feather – peňaženiek, tašiek, sandálov a tenisiek – ktoré aspoň na prvý pohľad vyzerajú celkom uspokojivo. Materiál však v súčasnosti zaostáva za položkami, ako sú opasky, ktoré vyžadujú tvrdšiu kožu, hovorí Kuntla. Pevnosť kože v ťahu sa pohybuje od 8 do 25 megapascalov, vysvetľuje. Feather bol testovaný na 6 až 10 megapascalov. Súčasné experimenty sú úplne zamerané na to, ako môžeme zvýšiť hustotu vlákien, aby sme získali pevnejší materiál,“ hovorí Kuntla. Spoločnosť je iba 10 percentne vzdialená od finálnej veci.

Start-up takto rieši až dva problémy jednou ranou – čistí rieku Gangu od nahromadeného odpadu a vytvára materiál, ktorý neškodí životnému prostrediu ani zvieratám. Zdroj: Pexels.com

Zdroj: BBC.com