Časy studenej vojny a vesmírneho závodu sú dávno za nami, no Mesiac sa stáva pre vesmírne agentúry čoraz pútavejším. Donedávna sa hladké pristátie na Mesiaci podarilo len USA, Sovietskemu zväzu, Číne a Indii. Najnovšie sa k nim pridalo Japonsko.

Smart Lander for Investigating Moon, skrátene SLIM, pristál na povrchu jedinej prirodzenej družice Zeme v piatok 19. januára o 16:20 stredoeurópskeho času. Po úspešnom pristáti to potvrdil viceprezident Japonskej kozmickej agentúry (JAXA) Hitoši Kuninaka na tlačovej konferencii.

„SLIM sa dostal na povrch Mesiaca,“ uviedol. Okrem neho to potvrdil aj prezident Hiroši Jamakawa: „Údaje sa na Zem posielajú priebežne aj teraz po pristátí, čo je dôkazom, že náš cieľ – mäkké pristátie – sa podarilo dosiahnuť.“

Ide o historický moment pre Japonsko, keďže misia započala ešte v septembri minulého roku. Modul SLIM totiž najprv niekoľkokrát obletel Zem, aby ušetril palivo a neskôr krúžil okolo Mesiaca, počas čoho snímal jeho povrch, uvádza portál New Scientist.

Nevyhli sa problémom

Japonská kozmická agentúra síce potvrdila, že pristátie prebehlo úspešne, no priznali aj to, že modul SLIM má problém. „Zatiaľ sa zdá, že solárne články nevyrábajú elektrinu a sonda funguje výlučne na batériu,“ povedal počas tlačovej konferencie Kuninaka.

Modul pri fungovaní na batérií mal vydržať iba niekoľko hodím, o ktorých Kuninaka povedal, že „predstavujú zostavujúcu životnosť“ modulu SLIM. Predstavitelia zároveň uviedli, že k poškodeniu solárnych panelov pravdepodobne nedošlo, keďže ostatné časti modulu fungujú.

Ako informuje portál BBC, celý modul vypli iba tri hodiny po pristátí, aby znížili spotrebu energie. „Batéria bola odpojená v súlade s našimi postupmi, keď zostávalo 12 % energie, aby sa predišlo situácii, počas ktorej by bol reštart (modulu) narušený,“ uviedla JAXA.

Zároveň sa domnievajú, že misia sa ešte nemusí skončiť, keďže konštatujú: „Ak v budúcnosti dopadne na Mesiac slnečné svetlo zo západu, veríme, že je tu možnosť výroby energie, a v súčasnosti sa na jej obnovenie pripravujeme.“

Všetko však záleží od toho, či lunárny modul prežije extrémne teploty, ktoré môžu prísť počas „mesačnej noci“, uvádza CNN. Priemerná teplota na jeho povrchu sa pohybuje okolo -23 stupňov Celzia, no na tmavej časti klesá až na -173 stupňov Celzia.

Zmena priorít

Modul SLIM si v rámci agentúry získal prezývku „Mesačný ostreľovač“, keďže ako hlavnú úlohu misie si určili otestovanie systému precízneho pristávania. Agentúra tvrdí, že im umožní pristať „tam, kde chcú, a nie tam, kde je ľahké pristáť.“

Počas tlačovej konferencie povedali, že majú dobrý dôvod domnievať sa o úspechu nového systému. Dodali však, že budú potrebovať viac času, aby to mohli tvrdiť s istotou. V prípade úspechu, získali nástroj, ktorý im umožní pristáť s odchýlkou iba sto metrov, uvádza portál Space.com.

Okrem toho mal modul vykonať niekoľko analýz prostredia. Pre nedostatok elektrickej energie sa však zamerali na získanie dát o mieste, kde pristál. Plán, ktorý im nevyšiel mal skúmať okolie, vďaka čomu chceli objasniť vznik a vývoj Mesiaca.

Na mesačnom povrchu chcú skúmať minerál olivín. Môže priniesť dôkaz, že Mesiac bol kedysi súčasťou Zeme. Zdroj: pexels.com/@brunoscramgnon/

Tieto poznatky mohli byť naozaj prospešné, keďže by sme tým mohli zistiť aj viac o našej planéte. Štúdia z minulého roku totiž poukázala na to, že Mesiac je až o 40 miliónov rokov starší než sme si mysleli, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Súčasťou modulu boli aj dve malé lunárne exkurzné vozidlá LEV-1 a LEV-2. Tie boli úspešne vypustené ešte pred pristátím, pričom ich úloha spočívala v zachytení modulu SLIM a jeho okolia. Okrem toho mali získať dáta o teplote, radiácií a sklonu povrchu.

Pristátie je stále komplikované

Portál Veda na Dosah uvádza vyjadrenie odborníka na vesmírne technológie z Technickej univerzity v Drážďanoch Martina Tajmara. Ten hovorí, že pristátie na Mesiaci je oveľa komplikovanejšie než vypustenie satelitu na obežnú dráhu Zeme.

Medzi faktory, ktoré môžu skomplikovať tento úkon uvádzajú chýbajúce signály GPS pre navigáciu kozmickej lode, oneskorené rádiové signály zo Zeme, nízku gravitáciu, nerovný povrch Mesiaca a rozvírený mesačný prach, ktorý môžu poškodiť pristávací modul.

V apríli minulého roku súkromná vesmírna agentúra ispace sa pokúsila pristáť na Mesiac. Počas posledných momentov zostupu stratila spojenie s modulom, kvôli čomu sa zrútil na mesačný povrch, uvádza portál CNBC. Podobný neúspech zaznamenala aj americká spoločnosť Astrobotic.