Píše Peter Bobik
Je dokonané… Dlh je bezcenný
Nízke úroky sú dobré iba pre dlžníka, ale čo ak veriteľ stratí motiváciu požičiavať, pretože sa mu to skrátka neoplatí? Aké dôsledky môže mať pre nás život v prostredí, kde dlh nemá cenu?
Peter Bobik
Konzultant | Bratislava, Slovensko
Titulná fotografia: nízke úroky a dostupné pôžičky nemusia byť čoskoro samozrejmosťou
Bol by som rád, ak by som nemal pravdu, a teda dúfam, že nezačína nová doba. Ekonomické reálie sú niekoľko desaťročí (alebo dokonca pár storočí) podobné, ba niektoré veci sú nemenné. Za požičiavanie peňazí patrí veriteľovi úrok, ako kompenzácia za stratu možnosti s týmito zdrojmi dohodnutú dobu disponovať. Dlžník platí úrok za možnosť týmito (cudzími) zdrojmi disponovať po dohodnutú dobu. Jasné, logické, samozrejmé. Ale už to neplatí a môže to mať dôsledky. Nechcem to domyslieť, ale musím – o tom je tento príspevok.
Nemecké štátne dlhopisy s 30-ročnou splatnosťou majú nulový výnos. Nemecká vláda si vie na 30 rokov požičať zdarma. Poviete si, to je predsa logické, Nemecko ma prebytkový rozpočet (cca 47 mld EUR za prvý polrok 2019), teda nie je to úplne „za čiarou“. Snáď máte pravdu. Slovensko však na tom nie je inak, slovenské štátne dlhopisy splatné v roku 2033 majú výnos 0,03% ročne (údaj k 29.8.2019).
A za silne nepochopiteľný je výnos talianskeho štátneho dlhopisu s desaťročnou splatnosťou, ktorý prvýkrát v histórií klesol pod 1% (údaj k 29.8.2019). V Česku by povedali „to mi hlava nebere“. Ak si talianska vláda vie požičať pri takýchto podmienkach, ako je pravdepodobné, že bude rozpočtovo zodpovedná?
Za Atlantikom klesli výnosy rovnako na historické minimum a naviac pod dividendový výnos firiem z indexu S&P500. To je samo o sebe znepokojujúce, pretože investovanie do dlhopisov takto stráca podstatnú výhodu a vlastne aj zmysel.
Dlh prestal mať cenu. Môžete namietať, že to predsa nie je nič nové, v Japonsku sa to deje desaťročia. Pripusťme, že po tejto ceste už niekto kráčal, avšak otázkou je, či to zvládneme rovnako ako krajina vychádzajúceho slnka, kde je veľa reálií, ktorými my nedisponujeme. Pri dumaní nad Japonskom si spomeniem na vetu z hollywoodskeho blockbusteru Vychádzajúce slnko, keď Sean Connery hovorí Wesley Snipesovi: „V Japonsku zločinci očakávajú, že ich chytia.“ Očakávajú európski zločinci to isté? Máme rovnakú štatistickú úroveň zločinnosti? Sme my ochotní pracovať tak veľa a byť tak lojálni zamestnanci ako Japonci? Tu si dovolím pre krátkosť času skratku – táto paralela nesedí.
Bezcenný dlh je pre nás, naše „luhy a háje“, nová skúsenosť. Nevieme sa obzrieť späť a poučiť sa. A keďže sa jedna o extrémne komplexný jav, nevieme ani s istotou predpokladať. Tak snáď to dobre dopadne.
Ale predsa, iba krátka myšlienka. Aké dôsledky môže mať pre nás život v prostredí, kde dlh nemá cenu?
Ak sa na to pozriem cez hlavných aktérov tejto spoločenskej interakcie, pôžička je pre veriteľa aj dlžníka silne určovaná jeho motiváciami.
Dlžníci, či sú to jednotlivci, vlády či firmy, platia za peniaze, ktoré chcú použiť na to, čo nemajú a chcú to. U väčšiny ide o veľmi silnú motiváciu, zadlžujeme sa radi. Veriteľ nevie alebo nechce použiť peniaze, ktoré má a tak za ich požičanie privíta úrok. Motivácia sporiť je silná, úspory tvoríme z tisíc dôvodov a je ich veľa.
Ale kde skončia naše úspory dramaticky a rozhodujúco ovplyvňuje atraktivita výnosu, ktorú ponúka miesto, kam ich uložíme, teda komu ich požičiame. Ak tam nie je výnos, držať tam peniaze po dohodnutú dobu odmietame. Veď prečo by sme to robili? Teda môžeme povedať, že v situácii nulových úrokov stráca veriteľ svoju kritickú motiváciu aby konal tak ako v čase, keď ju ešte mal.
Čo sa teda stane, keď sa všetky tie peniaze nemotivovaných veriteľov začnú presúvať? A otázkou je kam sa začnú presúvať. Nárast rizikovosti investičných aktív je logickým sprievodným javom nízkych a nulových úrokov na bezpečnejších aktívach. A ak táto situácia bude trvať dlhšie.
Ak sa rýchle ukončenie aktuálneho stavu sa pravdepodobným nejaví, opäť si dovolím skratku: tak aká bude cena štvorcového metra bytu v Bratislave o pár rokov?
Bezcenný dlh má potenciál ovplyvniť prakticky každú stránku ekonomického diania. Takto iniciované zmeny budú komplexné, môžu byť veľké a nepredpokladané. Sme si istí, že toto chceme? Toto chceme v období, keď nám štandardné nastavenie ekonomických vzťahov doručilo historicky najúspešnejšiu civilizačnú úroveň, najdlhší vek dožitia, najnižšiu chudobu, ako táto planéta zažila? Chceme takú zmenu?
Prajem vám príjemnú jeseň. Teplá skončia, zmení sa počasie. Vítam to, pretože viem, že sa to udeje. A to je dobré.