Máme za fakt, že existuje talent. Obyčajne sa nedá odhaliť len tak, prichádzame naň skôr náhodne. Talent je vrodená schopnosť zvládať niektorú disciplínu lepšie ako priemer, môže sa pritom jednať o intelektuálne i fyzické schopnosti.

Zdanlivým protikladom talentu je tréning, ktorý nahráva prirodzene vrodené schopnosti tými naučenými. V skutočnosti sa však nejedná ani o tak o protiklad, ako skôr neoddeliteľnú súčasť rozvíjania talentu.

Dlho však ľudí trápi otázka, či je dôležitejší samotný talent alebo tréning. Isteže najlepšia je kombinácia, tentokrát sa ale zamerajme na to, či môžem ako netalentovaný človek dosiahnuť rovnako dobré alebo ešte lepšie výsledky ako môj talentovaný protivník. To, aká bude odpoveď vedeckých experimentov totiž stanovuje aj to, či vôbec budem ochotný investovať do tréningu čas.

Zaujímavé výsledky experimentov boli publikované v knihe The Sports Gene: Inside the Science of Extraordinary Athletic Performance od Davida Epsteina.

INZERCIA

Všetci začínali rovnako, výsledky mali rôzne

V experimente vedci vystavili netrénovaných jedincov identickým tréningovým režimom, aby zistili, či rovnaký tréning povedie k rovnakým alebo rôznym výsledkom. Nie je prekvapujúce, že výsledky sa napokon líšili. Niektorí vo svojej kondícii a technike stagnovali, zatiaľ čo iní napredovali.

Zaujímavosťou však bolo zistenie, že pokrvní príbuzní mali veľmi podobné výsledky. Zdá sa, že genetika skutočne zohrávala kľúčovú úlohu v schopnosti rozvíjať svoje schopnosti tréningom. V praxi to vedci zhrnuli tak, že ak mali vaši rodičia alebo súrodenci športové úspechy, máte k nim tendenciu aj vy a na tréning by ste mali mať dobré odozvy.

V čom spočívali rozdielne výsledky?

Po štatistickej analýze vytrvalosti sa navyše zistilo, že až 50% športového výkonu je spojeného s genetikou. Stručne napísané, skvelí športovci sa rodia so skvelými génmi.

Postupne boli vedci schopní izolovať konkrétne sady génov, ktoré sa spájajú s uvedenými vlastnosťami.

Mimoriadnym zistením bolo, že ľudia s vhodnými génmi majú oveľa lepšie reakcie na akýkoľvek tréning bez ohľadu na to, v akej forme a kondícii začínali. Ak vás vaše gény označia ako človeka s negatívnou odozvou, môže byť vaše úsilie vynaložené počas tréningov vysoké, ale výsledky nezaujímavé.

Dobré gény nám pomáhajú aj v bežnom živote

Okrem uvedeného si vedci ale všimli ešte jeden dôležitý detail. Jednotlivci sa ešte pred začatím tréningového procesu vzájomne líšili aj tým, v akej boli fyzickej kondícii, forme. Jednotlivci s génmi, ktoré umožňovali priaznivé reakcie na tréningy, boli už v tejto východiskovej forme fyzicky zdatnejší (nemyslia sa tým pritom iba svaly či hmotnosť). Akoby lepšia sada génov niektorým ľuďom dávala lepší základ, čo sa prirodzene premieta aj do lepšieho bežného života.

V kontexte odolnosti jedinca tieto gény znamenajú väčší objem krvi, ktorý sa, údajne, obyčajne vyskytuje len u trénovaných športovcov.

Teda môžete mať lepší základ, lepšiu trénovateľnosť, alebo oboje. Je pravdepodobné, že najlepší športovci trénujú tak intenzívne, ako len vedia a k tomu majú aj dobré gény, ktoré robia ich tréning užitočným.

Podľa vedcov to znamená, že sa dá talent natrénovať, respektíve zveľaďovať tréningom, ale zároveň sa naďalej domnievame, že je celá problematika ešte komplikovanejšia a komplexnejšia.

Vedci totiž neodpovedali na kľúčovú otázku, či je dôležitejší tréning alebo talent. Z výsledkov vyplýva, že sú vzájomne previazané, ale zároveň platí, že netalentovaný človek s nepriaznivou genetickou výbavou ani s veľkým úsilím nedosiahne to, čo sa dobre geneticky vybavenému človeku s dobrou východiskovou kondíciou podarí aj s menej intenzívnym tréningom.

Úloha vnútornej motivácie

Je teda odpoveďou to, že talent je predsa len viac? Zdá sa, že áno, lenže pre nikoho by to nemalo znamenať, že v presvedčení o vlastnej netalentovanosti by nemal ďalej pokračovať v tréningoch. Talent možno vrodený je a umožní dosahovanie skvelých výsledkov, lenže nie každý talentovaný jedinec môže svoj talent aj rozvíjať.

Medzi talentovanými lajdákmi môže byť netalentovaný trénovaný jedinec výrazne lepší. Predispozícia dosahovať lepšie výsledky nie je sama o sebe garanciou, že aj dosahované budú, hovoria o potenciáli, ktorý možno zveľaďovať.

Kľúčovú úlohu zohráva opäť vnútorná motivácia jednotlivca, ktorá môže prekonať veľké množstvo nepriaznivých predispozícií.

Za fakt sa považuje, že negatívna motivácia je silná, ale krátkodobá, zatiaľ čo pozitívna motivácia je menej intenzívna, no vydrží nepomerne dlhšie. Je na jednotlivcovi, ktorej z nich podľahne v danom okamihu viac, v každom prípade by si ale mal uvedomiť, že jej význam nemožno podceňovať a najmä vnútornú motiváciu nemožno nachádzať vonku – spočíva v každom z nás a kľúčom k jej prebudeniu je myslenie, cielené vyhľadávanie a prirodzený záujem o jej zveľaďovanie.