Strata sluchu
Je nepočujúca a nevie znakový jazyk. Eva Staněk aj napriek hendikepu dokáže plynule rozprávať.
Predstava života bez ktoréhokoľvek základného zmyslového orgánu je takmer nemožná. Sluch patrí k najvýznamnejším zmyslom v spojitosti s vedením komunikácie. Pomocou neho najrýchlejšie získavame informácie. Keď mala Eva dva roky, rodičia u nej spozorovali, že nereaguje na zvuky. Diagnóza lekára znela nekompromisne – 99 percentná strata sluchu na oboch ušiach. Vtedy im odborníci navrhli, aby dievčatko neučili… Prečítať celé
Predstava života bez ktoréhokoľvek základného zmyslového orgánu je takmer nemožná. Sluch patrí k najvýznamnejším zmyslom v spojitosti s vedením komunikácie. Pomocou neho najrýchlejšie získavame informácie.
Keď mala Eva dva roky, rodičia u nej spozorovali, že nereaguje na zvuky. Diagnóza lekára znela nekompromisne – 99 percentná strata sluchu na oboch ušiach. Vtedy im odborníci navrhli, aby dievčatko neučili znakovú reč. Potom nasledovali hodiny a hodiny tvrdej práce, až kým si Eva dostatočne neosvojila všeobecnú gramotnosť. Najväčšie zásluhy pripisuje svojej mame, ktorá jej prejavovala neustálu podporu.
Pravidelne navštevovala aj logopedičku, s ktorou čítala knihy. Po dovŕšení štyroch rokov dostala špeciálne slúchadlá, ktoré jej pomohli posunúť sa ďalej. Vďaka ním mohla konečne počuť samu seba a aj reč doktorky.
Zároveň otvorené hovorí o tom, že nie každý si načúvacie zariadenie môže zadovážiť. Na trhu ich je veľa, no ceny tých najkvalitnejších siahajú do astronomických výšin. Najhoršie na tom je, že si slúchadlo nemôžete zobrať na splátky, ako auto. Teda, nepočujúcim nie je umožnené naplniť ich základnú potrebu.
Zažila aj šikanu
Nechceným vybočovaním z ,,normálu“ si Eva zabezpečila pozornosť spolužiakov. Na základnej škole sa pre svoj hendikep či prémiové známky stala tŕňom v oku rovesníkov. Na strednej škole naopak nevynikala, za čo ju opäť kolektív medzi seba neprijal. Nepríjemné skúsenosti ju postupne vyformovali, vďaka čomu sa stala samostatnejšou a psychicky silnejšou.
Mama ju prihlásila na Miss
V roku 2009 reprezentovala Českú republiku na Miss Deaf World. Evu do súťaže prihlásila mamka, bez jej vedomia. Dozvedela sa o tom náhodou, keď jej prezident súťaže zavolal, aby sa dostavila na výberové konanie. Hoci sa jej nepodarilo získať ocenenie, na tieto časy spomína s úsmevom. O deväť rokov neskôr bola opäť nominovaná na Miss Deaf Word, ktorú nakoniec nevyhralal.
Nepatrí do komunity nepočujúcich
Eva vyrastala v rodine počujúcich. Nikto z jej okolia neovláda znakový jazyk, a preto nikde (s výnimkou Miss Deaf World) nemala možnosť sa s komunitou nepočujúcich stretnúť. Tvrdí, že ľudia s týmto hendikepom sú pyšní na to, že ,,znakujú“. Z komunity má pocit, že ten kto ich jazykom nehovorí k ním nepatrí.
V Amerike založila projekt Miraio
Založiť v Amerike vlastný projekt nebolo jednoduché. Aby dostala Einsteinove víza (imigračné víza) musela dokázať, že na americkom trhu nie je nikto lepší, ako ona. Jedným z najdôležitejších kritérií je, aby projekt prispel národným záujmom.
Miraio má tri ciele:
- Postarať sa o to, aby sa nepočujúci začlenili do ,,bežného“ sveta a naopak.
- Presvedčiť rodičov, ktorí majú nepočujúce deti, že hovorená reč je jediná cesta (inšpirácia ostatných svojim príbehom).
- Prispieť k tomu, aby rôzne organizácie nemali v tejto súvislosti charitatívny nádych.
Miraio ponúka svojím klientom vzdelávací program, ktorý im pomôže začleniť sa do spoločnosti. Naučí ľudí so sluchovým postihnutím samostatnosti, a to za pomoci rozvíjania zručnosti odčítavania z pier.
Svojou činnosťou upozorňuje na rôzne problémy, ako napríklad neschopnosť počúvať podcasty, živé prenosy či verejné oznámenia. Nepočujúci trpia nedostatkom zdrojov na špecifické potreby. Sluchovo postihnutého človeka na prvý pohľad nerozpoznáte od toho zdravého. Preto v obchodoch či inštitúciách v období pandémie musia čeliť nepríjemným situáciám v dôsledku prekrytých horných a dolných dýchacích ciest.