Bezpilotná vesmírna loď Starliner od spoločnosti Boeing sa v piatok po prvýkrát úspešne pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Išlo o súčasť testovacieho letu na obežnú dráhu Zeme bez astronautov na palube.

Znovu použiteľná kapsula Starliner CST-100 sa približne po 26 hodinách od štartu úspešne pripojila k modulu Harmony Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá sa pohybuje vo výške zhruba 400 kilometrov nad Zemou. Starliner odštartoval z mysu Canaveral na Floride za pomoci rakety Atlas V spoločnosti United Launch Alliance (ULA).

Na plánovanú obežnú dráhu sa kapsula dostala 31 minút po štarte aj napriek technickým komplikáciám. Vesmírnej lodi totiž počas letu zlyhali dve palubné trysky a vypli sa skôr, ako bolo plánované. Prvá tryska sa vypla už po jednej sekunde a systém riadenia letu sa následne automaticky presmeroval na druhý vedľajší pohon. Aj ten sa však predčasne vypol už po 25 sekundách a systém sa musel presmerovať na tretí pohon, ktorý už fungoval podľa plánu.

 

Spojenie s ISS

Boeing uviedol, že dve chybné trysky nepredstavujú riziko a testovací let bude pokračovať. Pripojenie k ISS sa uskutočnilo v sobotu o 00:28 GMT nad Indickým oceánom pri pobreží Austrálie vo výške 436 kilometrov nad Zemou. Išlo zároveň o prvý prípad, kedy boli kozmické lode oboch partnerov programu NASA Commercial Crew Program naraz fyzicky pripojené k vesmírnej stanici. Kapsula spoločnosti SpaceX je spojená so stanicou od konca apríla, kedy na ISS priviezla štyroch astronautov.

Okrem vesmírnych lodí spoločností Boeing a SpaceX je k ISS zakotvená aj ruská vesmírna loď Sojuz. Na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa momentálne nachádza 7-členná posádka. Ide o troch amerických astronautov, jedného astronauta z Európskej vesmírnej agentúry a troch ruských kozmonautov.

Kapsula Starliner

Starliner je kozmická loď, ktorú Boeing vyvinul v spolupráci s NASA predovšetkým na prepravu astronautov k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Kapsula je jedným z dvoch vozidiel, spolu s kapsulou SpaceX Crew Dragon, ktoré NASA pomohla financovať s cieľom previesť vesmírnu dopravu z vlády na komerčné spoločnosti.

Avšak ešte predtým, ako astronauti NASA budú lietať na vesmírnej lodi Starliner na nízku obežnú dráhu Zeme, vesmírna agentúra chce, aby Boeing preukázal, že kapsula môže vykonávať všetky úlohy bežnej vesmírnej misie bez posádky na palube. Po certifikácii budú môcť misie NASA na palube Starlineru prepravovať až štyroch členov posádky na vesmírnu stanicu. To umožní rozšíriť posádku a zvýšiť množstvo pozorovaní a výskumov, ktoré je možné vykonávať na palube ISS.

Technické problémy a oneskorenia

Testovací let Orbital Flight Test-2 kapsuly Starliner prichádza po viac ako dvojročnom posune, kvôli oneskoreniam a technickým problémom. V roku 2019 spoločnosť Boeing počas prvého testovacieho letu o kapsulu takmer prišla po tom, čo kvôli softvérovej chybe nedosiahla vesmírnu stanicu. Minulé leto sa Boeing chcel pokúsiť o druhý testovací let, no ten sa nakoniec nekonal. Pri kontrole sa totiž zistili problémy s pohonným systémom kapsuly, ktorý bol dodávaný spoločnosťou Aerojet Rockedyne. Let Starlineru sa teda oneskoril o ďalších deväť mesiacov. Boeing uviedol, že problémom boli zaseknuté palivové ventily.

Ako sme už písali, ani minulotýždňový štart sa nezaobišiel bez problémov. Okrem zlyhania dvoch trysiek, Boeing spozoroval aj neočakávané správanie termoregulačného systému kapsuly. Spoločnosť však uviedla, že teploty v kapsule ostali stabilné.

Návrat kapsuly Starliner na Zem

Kapsula Starliner by sa mala od Medzinárodnej vesmírnej stanice odpojiť v stredu. Odlet je naplánovaný na 18:36 GMT, s pristátím na raketovej strelnici White Sands americkej armády v Novom Mexiku o 22:49 GMT v ten istý deň. Pristáť späť na Zem by mala za pomoci padáka a airbagu. Pre Boeing je úspešnosť tohto pilotného testovacieho letu veľmi dôležitá. Od problémov v roku 2019 ho tento projekt kvôli technickým neúspechom stál takmer 600 miliónov dolárov. Ak by sa však testovací let podaril, Starliner by mohol letieť na ISS so svojím prvým tímom astronautov už nadchádzajúcu jeseň.

Aj napriek tomu že je kapsula počas prebiehajúceho testovacieho letu bez posádky, nie je úplne prázdna. Na palube niesla 220-kilogramový náklad pre ISS a výskumnú figurínu Rosie the Rocketeer. Tá má za úlohu zbierať údaje o podmienkach v kabíne pri vzlete, počas letu a pri pristávaní. Pri spätnej ceste z ISS bude kapsula niesť takmer 270 kilogramov nákladu určeného na návrat na Zem.

 

 

Zdroje: Space.com, NASA, The Verge, The Washington Post