Zábudlivosť sa (občas) vypláca

Kukuričné vločky sú vďačnou raňajkovou položkou, stačí ich zaliať mliekom a jedlo je hotové. Náhodné objavy figurovali aj pri ich vzniku, konkrétne v sanatóriu mesta Battle Creek. Bratia John a Will Kellogovci tam koncom 19. storočia pôsobili ako doktori. Svojim pacientom sa snažili vymyslieť pestrú stravu, napriek tomu, že mala byť prísne vegetariánska. Pri úpornom premýšľaní zabudli na pšenicu, ktorá sa im varila v kuchyni. Dlhší proces varenia spôsobil, že sa pšeničné zrniečka začali odlupovať a v takejto forme sa lepšie podávali. Súrodenci pokračovali v experimentovaní, pšenicu nahradili kukuricou a kukuričné vločky boli na svete.

Cereálie sú už dlhé roky overenou raňajkovou klasikou. zdroj: unsplash.com

Náhodne vzniknuté recepty sa nájdu snáď v každej domácnosti. Chýbajúcu surovinu nahradí iná a niekedy je z pokrmu úspech. V iných prípadoch je to katastrofa, na ktorú sa žalúdky snažia rýchlo zabudnúť. Na zlepšenie trávenia, ktoré sa pokazilo vďaka experimentovaniu v kuchyni, sa niekedy odporúča aj pivo. Pôvod tohto chmeľového nápoja sa podľa magazínu Smithsonian datuje do čias Sumerov (šieste storočie pred naším letopočtom). Kvasenie bolo zamerané na výrobu chleba, avšak pri jeho príprave pod holým nebom zaúradovala prichádzajúca búrka. Dotyčný sa pred dažďom skryl, no na cesto zabudol. Keď sa po jednom či dvoch dňoch vrátil, čakala ho fermentovaná tekutina, ktorej chuť nebola sklamaním.

Pomoc počasia bola kľúčová aj pri vzniku obľúbeného letného osvieženia. Jedenásťročný Frank Epperson zmiešal vodu a sódu, no cez noc nechal vonku pohár aj s paličkou. Zmes zamrzla a po ochutnaní Frank zistil, že tento objav stojí za to, aby ho šíril ďalej. Výrobok nazval „epsicle“ a predával ho v susedstve, neskôr aj v zábavných parkoch. Produkt si dal patentovať, ale deti tento názov skomolili na „popsicle,“ v preklade nanuk, ktorý si kupujeme v rôznych obmenách počas horúčav.

Nápady rozvinula náhoda

Magnetrón bol prístroj, ktorý generoval mikrovlny pre radarové systémy. Koncom druhej svetovej vojny strácal svoj význam, preto chcel inžinier Percy Spencer prísť na to či nemá aj iné využitie. V bádaní mu dopomohla čokoládová tyčinka, ktorá sa roztopila vo vrecku, kým stál pri prístroji. Takto vyzeral vznik mikrovlnky – šikovnej pomôcky na zohrievanie jedla, ktoré zaberie len pár minút. Stala sa aj vďačným nástrojom pri príprave popcornu, aj keď  môžeme spomenúť, že Aztékovia ho na svoju dobu pripravovali a využívali oveľa sofistikovanejšie.

Pre tých zábudlivejších sú lepiace papieriky skvelou možnosťou ako si pripomenúť dôležité dátumy a stretnutia. Spencer Silver bol zamestnancom firmy 3M, ktorá má viacero špecializácií, jedna z nich sa týka aj lepenia. Silver vynašiel lepidlo, ktoré bolo priľnavé a zároveň ľahké, no vo firme nezožalo priveľký úspech. Odmietavý postoj platil dokým ho jeho kolega Art Fry nepožiadal o pomoc. Pôsobil v zbore a potreboval nejakým spôsobom označiť piesne tak, aby nepoškodil stránky spevníka.

INZERCIA

Bločky napomáhajú predstavivosti a vďaka výraznej farbe sú ľahko viditeľné. zdroj: unsplash.com

Netrvalo dlho a „post-it“ papieriky sa v roku 1980 rozšírili do ďalších miest. Nepotrebovali ani masívnu propagáciu, pretože ako sa vyjadril Art Fry: „Vždy to bol produkt, ktorý si bol sám sebe reklamou, pretože zákazníci si prilepovali lístočky na dokumenty, ktoré posielali ostatným, čo vzbudzovalo zvedavosť u príjemcu.“

Vynálezy na zachovanie spomienok a mladosti

Botox, za ktorý sú už roky vďační priaznivci mladistvého vzhľadu svoje využitie ponúkol pri náhodnom pozorovaní výsledkov inej liečby. Pár Alistair a Jean Carruthersovci sa v osemdesiatych rokoch zaoberali liečbou kŕčov na viečkach pri syndróme „utekajúcich očí“. Toxín využívali na zmiernenie tikov, náhodné objavy pri pozorovaní pacientov znamenali, že sa im pleť v očnom okolí vyrovnala a vrásky boli takmer neviditeľné.

Čaru vyhladenia vrások podľahla už nejedna známa osobnosť. Botox je však rovnako populárny aj medzi ľuďmi, ktorí nezapĺňajú stránky časopisov. zdroj: pexels.com

Za jedného z otcov fotografie sa nepochybne považuje Louis Daguerre. Postup vyvolania fotky taktiež nesie jeho meno – dagerotypia. Ide o detailný proces, ktorý vytvára obraz na medenom plechu potiahnutom tenkou vrstvou striebra bez využitia negatívu. Objavu však predchádzal omyl plný chemikálií. Daguerre najskôr skúšal vytvoriť obraz na doske z jodizovaného striebra, čo mu ale nevychádzalo. Nešťastný vynálezca odložil tanier do skrinky s chemikáliami. Na druhý deň na tanieri videl obraz, ktorý sa vytvoril pomocou vyliatej ortute. Náhodné objavy sa v jeho živote vyskytli viackrát. Neplánovane sa stal aj autorom najstaršej fotografie človeka na svete.

Zdroje: bussinesinsider.com, rd.com, theatlantic.com, thoughtco.com, dennikrelax.sk