Pred tromi rokmi sa internetom šírila správa, že investícia do klasických automobilov ponúka oveľa lepšiu návratnosť ako hedžové fondy. Je možné, že zberatelia najatraktívnejších historických automobilov na svete, ako Ferrari GTO, Porsche 959, Mercedes 300SL, investujú rozumnejšie ako ich kolegovia posadnutí hedžovými fondmi?

Je rozumnejšie namiesto vysokých poplatkov hedžového fondu platiť náklady na dane, registráciu, skladovanie a údržbu za niečo také chúlostivé, ako Lamborghini Miura?

Prinajmenšom je to lukratívnejšie.

Veľký nepomer v miere zhodnotenia

Pozrime sa na čísla. Väčšina ľudí, ktorí sú dosť bohatí na to, aby si mohli kúpiť  takéto drahé klasické autá, sa už rozhodli použiť svoje peniaze aj investovaním do hedžového fondu. Od roku 1990, keď celkovo 610 hedžových fondov spravovalo 38,9 miliárd dolárov, sa typ investície stal veľmi populárnym; dnes existuje zhruba 10 000 hedžových fondov, ktoré spravujú ohromujúcich 2,9 bilióna dolárov.

SEC vyžaduje od investorov do týchto fondov, aby mali čistú hodnotu najmenej 1 milión dolárov a samotné hedžové fondy požadujú, aby investori vkladali aspoň 500 000 dolárov. Pretože SEC obmedzuje manažérov hedžových fondov v akejkoľvek forme reklamy, získanie členstva môže byť známkou prestíže alebo dobrých známostí.

Čísla však tlmia lesk týchto selektívnych investičných nástrojov. Napriek všetkej svojej exkluzivite nie sú hedgeové fondy v skutočnosti také pôsobivé z hľadiska ich výnosov.

INZERCIA

Za posledných desať rokov index HFRI zaostával za chodcom S&P 500 o 3 percentá ročne . To znamená, že ak by ste svoje milióny vložili do nudného a nízkonákladového indexového fondu S&P, boli by ste bohatší o státisíce dolárov – najmä preto, že by ste neboli zaviazaní platiť ročné poplatky hedžového fondu.

Ten poplatok je ale oprávnený, pretože prevádzka hedžového fondu je náročná práca. Pri typickej štruktúre poplatkov „dva a dvadsať“ získa manažér ročný základný poplatok vo výške 2 percent spravovaných aktív plus 20 percent zo všetkých dosiahnutých ziskov. Ak teda spravuje 1 miliardu dolárov, ročne nadobudne 20 miliónov dolárov, aj keď jeho klienti nevidia ani cent zo ziskov – alebo dokonca, možno prídu o peniaze. Ak by jeho fond dosahoval nadpriemerné priemyslové hodnoty a mal návratnosť 10 percent, náš fiktívny správca by zarobil spolu 40 miliónov dolárov.

V porovnaní s hedžovými fondmi sa potom investícia do klasických automobilov môže javiť ako čerešnička na torte investovania. Podľa spoločnosti Preqin, kompilátora investičných údajov, dosiahli tí, ktorí investovali do najvyššej úrovne klasických automobilov (Ferrari, Porsche a Mercedesy) výnosy za desať rokov až 467 percent. Podľa výpočtov Preqin vykázali hedžové fondy v rovnakom období v priemere výnosy 7,83 percenta.

Za posledný rok vzrástli klasické automobily o 17 percent, zatiaľ čo priemerný hedžový fond klesol o 2 percentá.

Sedan Mercedes 300D z roku 1959

Ak by náš fiktívny milionár minulý rok kúpil nedotknutý Mercedes 300SL Roadster z roku 1959 na Pebble Beach za 1,1 milióna dolárov, mohol by očakávať, že sa tento rok na aukcii predá za 1,3 milióna dolárov. Samozrejme, autá nie sú ani zďaleka likvidné aktíva, ale zisk 200 000 dolárov v porovnaní s 10 000 dolármi na priemerný hedžový fond je skutočne presvedčivý.

Podľa Financial Times však takéto „skokové“ nárasty v oceňovaní môžu pokračovať iba medzi automobilmi s určitou hodnotou. Akonáhle si aukčné domy uvedomili nákupnú horúčku klasických áut, zvýšili počet a trvanie ich aukcií a saturovali tak trh. Keď sa ponuka bude všemožne snažiť uspokojiť dopyt, tak iba autá ako napríklad Ferrari 335 Spider z roku 1957, ktoré sa vo februári predalo za 32 miliónov EUR, sa budú môcť naďalej zhodnocovať takýmto tempom.

Tú teda klasické autá lepšou investíciou ako hedžové fondy? Zdá sa, že podľa čísiel áno, ale jedná sa o priemery a predvídať dynamiku trhu s klasickými automobilmi  je rovnako náročné, ako predpovedať vývoj hedžových fondov.